Pred začatím čítania tohto článku, vám odporúčam prečítať článok - http://www.nazorobcana.sk/novinka-sprava-aktualita/ostatne/clanok-1563/homosexualita-je-druh-neurozy
Keby títo ľudia v detstve a v mladosti neboli vystavení pôsobeniu nepriaznivých psychologických činiteľov, vyrástli by z nich normálni heterosexuálni muži a ženy, úplne rovnakí ako väčšina ľudí.
Homosexuálna orientácia je dôsledkom pokriveného emocionálneho alebo osobnostného dospievania, ku ktorému došlo v dôsledku deformácie v období detstva alebo mladosti. Základy „charakteru“ alebo osobnosti sa bezpochyby kladú v detstve, čo znamená, že veľa charakteristických návykov správania, myslenia a cítenia sa rozvíja už od skorého detstva. Typické črty emocionálneho života daného človeka a jeho prevládajúce motívy sa oveľa definitívnejšie zakoreňujú až v období pohlavného dozrievania viac-menej vo veku 10-18 rokov. K príťažlivosti k rovnakému pohlaviu, závisí od istých podmienok alebo činiteľov. Okrem iného od kontaktov tínedžera s rovesníkmi a od jeho (jej) priateľstiev; od toho, ako ho (ju) rodičia, učitelia a iné osoby vychovávajú a uvádzajú do dospelosti. Vo výchovnom procese výraznej väčšiny mužských homosexuálov bola matka psychologicky príliš dôležitá a otec príliš neprítomný, niekedy mimoriadne negatívny. Matka mohla byť prehnane starostlivá, príliš ustráchaná, ktorá nevnímala nič okrem svojho dieťaťa, z ktorého si urobila takmer boha. Mohla byť dominantná, príliš do všetkého zasahovala, alebo prehnane zhovievavá či naopak prehnane prísna. Otec zas mohol byť príliš slabý a nerozhodný alebo nemal veľký záujem o syna, býval voči nemu prehnane kritický, ba niekedy ho priam odmietal. Dôsledkom toho bolo, že chlapec bol príliš naviazaný na matku a mal slabý vzťah s otcom. Normálne chlapec musí cítiť, že patrí do sveta svojho otca viac než do sveta svojej matky, pretože práve toto v ňom rodí mužskú sebaistotu. Objektívne mnohí otcovia zanedbávali svoje otcovstvo vo vzťahu k danému dieťaťu – pretože boli už starší, pretože ponechali chlapca pod ochranou manželky, pretože boli príliš zaneprázdnení alebo po rozvode... V dôsledku týchto kombinácií rodičovského vplyvu sa nerozvinula chlapcova mužskosť a sebaistota ako chlapca. Jeho osobnosť často charakterizovali vlastnosti ako túžba po odvahe a prirodzenej agresivite, ustráchanosť, slabosť, nadmerná závislosť, jemnosť, príliš ženské postoje. Okrem toho „mamičkin maznáčik“ a prehnane ustráchaný chlapec môže byť predmetom výsmechu alebo šikanovania zo strany svojich kamarátov.
Predlesbické dievča zase veľmi často nemá dôverný vzťah s matkou. Predovšetkým matky stimulujú u dievčat rozvoj ženskej prirodzenosti, inštinktov a seba istoty. Občas zohrával pri výchove dievčat príliš veľkú úlohy otec, pričom matka bola psychologicky vzdialená. V iných prípadoch si otec veľmi málo ctil ženy, mal minimálny záujem o dcéru a na jej úkor uprednostňoval jej bratov. Takéto činitele bývajú príčinou toho, že dievča prijme chlapčenské zvyky a záľuby, pretože takto sa cíti docenená.
Deti a mládež sa veľmi sústreďujú na seba. Ich ego je stred sveta. Ľutovať seba samého je inštinktívna reakcia v prípade, keď má dieťa alebo mladý človek pocit, že sa k nemu správali zle, že popreli jeho práva, že ho odmietli, čiže, krátko povedané, mladý človek vníma sám seba ako bytosť hodnú súcitu. Mladé ego má tendenciu cítiť sa jedinečným vo svojom utrpení, cítiť sa ako obeť, tragický malý človek, priam mučeník. Problém so sebaľútosťou však spočíva v tom, že sa veľmi ľahko mení na návyk. Je to forma uspokojovania sebectva, ktorá môže na jednej strane pomôcť prekonať traumatizujúce skúsenosti, predovšetkým zranenia ega (plač a sťažnosti môžu priniesť úľavu) ale na druhej strane sa môže stať chronickým zlozvykom, ba až závislosťou. Homosexuálna príťažlivosť je sama v sebe podnecovaná tínedžerskou sebaľútosťou a dramatizovaním. Tínedžer, ktorý sa cíti v mužskej skupine osamelý, má na rozdiel od iných chlapcov a mladých mužov sklon obdivovať tých, ktorí majú podľa neho vlastnosti, aké jemu chýbajú – odvahu, priebojnosť, mužský spôsob bytia, mužskú krásu a podobne. Závidí im. Môže začať fantazírovať o tom, že si ho tieto jeho „idoly“ všimnú, o tom, že bude ich jediným blízkym priateľom. To by pre neho znamenalo uznanie a akceptáciu zo strany „mužov“, znamenali by to, že k ním patrí. V skutočnosti takéto predstavy sýtia jeho egoistickú sebaľútosť a blokujú jeho prípadné zdravé pokusy podieľať sa na aktivitách svojich rovesníkov. V období dospievania sa obdivovanie podobá na zaľúbenosť a môže ľahko nadobudnúť erotický podtón, pretože ide o sentimentálnu túžbu po láske. Čím osamelejšie a tragickejšie sa dieťa cíti, tým silnejšie sú jeho predstavy o tom, čo si želá. Samota, depresívne stavy a pocit menejcennosti ich nútia, aby sa postupne utiahli do svojho vnútra, kde živia svoje jednopohlavné túžby. Takíto mladí ľudia trpia predstavou), že sú iní ako ich kamaráti – iní v negatívnom zmysle. Cítia, že nepatria do mužského alebo ženského sveta svojich kamarátov, že nie sú jedným (jednou) z nich. Pocit, že tam nepatria, v nich môže motivovať „túžbu po spolupatričnosti“ – a práve táto túžba patriť do skupiny chlapcov (dievčat) v nich podnecuje homosexuálne (lesbické) predstavy, pretože tínedžerské erotické pocity sú ešte nezrelé. Čím neistejší si bude tínedžer svojou mužskosťou (tínedžerka svojou ženskosťou), čím menej ho budú prijímať vo svete jeho vlastného pohlavia, čím nemej priateľov bude mať, čím osamelejší (osamelejšia), tým silnejšie môžu byť jeho (jej) erotické predstavy o ľuďoch rovnakého pohlavia. Takéto správanie sa môže stať návykom a to pod vplyvom spôsobu, akým rodičia, súrodenci, rovesníci dieťa vychovávajú a správajú sa k nemu a ako ono vníma samo seba väčšmi ako chlapca alebo ako dievča.
Ešte stále tvrdíte, že homosexualita je vrodená?
Foto: magimaxclub.sk


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.