Názor občana

Názor občana

Vytváral Východoslovenskú republiku

Vytváral Východoslovenskú republiku

Ta to asi ňichto ňezna, že už dachto scel zrobic Republiku Vychodu v minulosci. Bulo to bardzo davno, že to ňichto ňemapeta, pred skoro 100 rókmi. Na ďejepíse še to ňeuči, bo to žjadna slava. Možno hvaric, že to aj haňba.

 

Foto: http://www.republikavychodu.sk/obrazy/fotogalerie/ksichty/ a http://www.navychodzedobre.sk/

 

Aha, asi to treba preložiť do bežnej slovenčiny – možno nie všetci rozumejú východniarčine. Nuž, asi nik nevie, že v minulosti už boli pokusy vytvoriť Republiku Východu. Bolo to veľmi dávno, tak dávno, že to si už nik nepamätá - skoro pred 100 rokmi. Na dejepise sa to neučí, lebo to nebola žiadna sláva. Dá sa povedať, že to bola hanba...

 

Exkurzia do minulosti

 

Už ste v obraze? Dnes sa vyberieme na netradičnú exkurziu – do minulosti. Posvietime si na pokus vytvoriť pred takmer 100 rokmi Republiku Východu v Košiciach. Vedeli ste o tom? Autorom myšlienky a realizátorom idey bol Viktor Dvorčák /1878-1943/, maď. Dvorcsák Győző /viď foto/.

 

Bol to prešovský župný archivár, novinár a politik. Rodák zo Svidníka, študoval na gymnáziu v Prešove, na univerzite v Budapešti a Sorbonne. Bol archivárom, redaktorom a majiteľom novín Eperjesi Ujság a Naša zástava v Prešove, ktoré vychádzali v šarištine. Vytvoril koncepciu etnickej samostatnosti východných Slovákov v Uhorsku a šarištiny ako spisovnej reči. V Prešove založil Východoslovenskú národnú radu, no jeho politické ašpirácie nenašli u obyvateľov ozvenu.

 

Pred Prvou svetovou vojnou Viktor Dvorčák bol poslancom Uhorského snemu za Slovensko. Od roku 1917 bol redaktorom promaďarského týždenníka Naša zástava, ktorý vychádzal v Prešove v rokoch 1907 – 1918 a neskôr v Budapešti v rokoch 1939 – 1943. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa zasadzoval za zotrvanie Slovenska, alebo aspoň východného Slovenska v Maďarskej republike. Pod patronátom Maďarska sa 11. decembra 1918 pokúsil vyhlásiť v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudové republiku, ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom, čo nazval termínom „uhroslovjactvo“. On sám sa nazýval prezidentom Východoslovenskej alebo Slovjackej ľudovej republiky.

 

Prvá Východoslovenská republika

 

Takže vznik trpasličej republiky ohlásil župný úradník Viktor Dvorčák 11. decembra 1918. V tom čase už k metropole východu smerovali československé jednotky. Na  východnom Slovensku vládol po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie poriadny chaos. Niektoré okresy sa naďalej nachádzali pod starou správou a maďarské vojsko sa nechcelo stiahnuť za demarkačnú čiaru. Aj Slovjacká republika vznikla pod patronátom Budapešti.

 

Vtedy 40-ročný Dvorčák bol nielen regionálny politik, ale aj básnik. Keď ho navštívila všemocná Múza, zložil čosi ako Uhorský otčenáš: „Oče naš, chtori ši na nebe / Pokorňe voláme ku Tebe: / ,,Spoj nas pod korunu Svateho Štefana“ / Zato še modlime / Od noci do rana.“ Dvorčák sa netajil tým, že jeho republika bude nezávislá od Prahy, ale zato nadviaže úzke vzťahy s Budapešťou.

 

Hneď tam poslal svojho ,,diplomatického zástupcu“. Narýchlo pozliepaná vláda východoslovenskej republiky sídlila v Prešove, kde bol Dvorčák dovtedy župným archivárom a kde redigoval týždenník Zástava. Na jeho stránkach postupne sformuloval „slovjackú koncepciu“ osobitného východoslovenského národa: ,,Mi sme potomci Bulgaro-slovjanov.   Naša reč calkom pod druhimi vľivami še vivinula, jak zapadňarská! Slovjak a Slovak choc jak bľizko stoji jedno slovo ku druhemu, v každodzenim živoce ňe je jeden, to sú dva reče, dva narodi.“ Tvrdil, že Slovjaci majú právo na samourčenie a nárok odtrhnúť sa od novej, ešte presne ani neohraničenej Československej republiky.

 

Šariština ako štátny jazyk

 

Dvorčák chcel politicky využiť šaristinu. Mala sa stať úradným jazykom Slovjackej republiky. V tých rokoch to nebol až taký nezmysel. Nielen obyvatelia slovenského východu nechápali svojich bratov v západných krajoch. Platilo to aj opačne. Vzájomnému porozumeniu bránil predovšetkým rozdielny historický vývoj oboch častí krajiny. Ale Dvorčákov krajový separatizmus nemal nádej na úspech. Proti sa postavili aj viaceré národné rady vo východoslovenských mestečkách. Rozhodujúci bol protest zástupcov ľudu zhromaždených v Solivare, ktorí odsúdili Dvorčakove dekréty a memorandá. Od 25. decembra 1918 začali východ Slovenska obsadzovať dva československé plu­ky.

 

O štyri dni na to vstúpili niektoré jednotky bez boja aj do Košíc. Dvorčák emigroval najprv do Poľska a potom do Maďarska, kde bol v roku 1920 zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Neskôr vydával v Paríži iredentistický časopis La Slovaquie, ktorý sa pokúšal rozširovať v Československu. Československé úrady naňho vydali medzinárodný zatykač, ale do väzenia ho nedostali. V Košiciach sa Viktor Dvorčák opäť objavil po Viedenskej arbitráži. Pokúsil sa nadviazať na svoje predchádzajúce aktivity, ale zasa neúspešne. Zomrel v roku 1943.

 

Ostatky slovjackého separatizmu ešte celkom nezanikli a naďalej zaťažujú niektorých východniarov. Prejavujú sa nepriaznivými postojmi k Slovákom zo západných krajov. Ale veď aj na západe majú svojský pohľad na Východniarov. Ibaže na Západe nemajú svoju republiku ako na Východe...

 

V druhej časti tohto miniseriálu si posvietime na modernú Východoslovenskú republiku. Či existuje? Ta nie?..

 

 

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.