Vo Švédsku vrcholí kampaň pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 13. septembra 2026. Pôjde o hlasovanie do 349-členného Riksdagu, pričom spolu s ním sa konajú aj voľby na regionálnej a komunálnej úrovni. Pre európsku politiku sú zaujímavé najmä preto, že ukážu, či si krajina ponechá doterajšie pravicové usporiadanie okolo premiéra Ulfa Kristerssona, alebo sa k moci vráti tábor sociálnej demokracie pod vedením Magdaleny Anderssonovej.
Samotné prieskumy zatiaľ neposkytujú jednoznačný obraz, skôr naznačujú nervózny finiš. Podľa merania Novus pre TV4, o ktorom informovala švédska verejnoprávna SVT 2. septembra, sa náskok opozície zúžil na 2,6 percentuálneho bodu. O deň neskôr zverejnila SVT aj barometer agentúry Verian, podľa ktorého sa Liberáli síce priblížili k hranici vstupu do parlamentu, no stále zostávali len na úrovni 3 percent. Pre pravicový blok je to kľúčová správa: ak by Liberáli pod štvorpercentným prahom vypadli, vláde by to mohlo zobrať rozhodujúce mandáty.
Nie je to len súboj dvoch lídrov
Navonok sa môže zdať, že voľby sú duelom dvoch známych tvárí: premiéra Kristerssona z Umiernenej koaličnej strany a líderky sociálnych demokratov Anderssonovej. V skutočnosti však švédsky systém opäť stojí na blokovej matematike. Na jednej strane je súčasné zoskupenie strán okolo takzvanej dohody z Tidö – Umiernení, Kresťanskí demokrati, Liberáli a Švédski demokrati. Na druhej strane stoja sociálni demokrati, Ľavicová strana, Zelení a v širšom mocenskom počítaní aj Strana stredu.
Práve vzťahy medzi týmito stranami sú jednou z hlavných tém kampane. Už na jar premiér Kristersson oznámil, že ak pravicový blok voľby vyhrá, Švédski demokrati by mohli po prvý raz získať významné ministerské posty vrátane oblastí spojených s migráciou a integráciou. Tým sa ešte viac rozmazala hranica medzi tradičnou pravicou a stranou, ktorú veľká časť Európy stále vníma ako krajnú pravicu.
Pre Kristerssona to bol pokus ukázať jednotu a povolebnú pripravenosť. Zároveň však otvoril ďalší problém: časť umiernenejších voličov má so zapojením Švédskych demokratov do vlády stále problém. Na opačnej strane spektra zase opozícia rieši, do akej miery by mala do budúcej vlády pustiť Ľavicovú stranu. Švédske voľby tak nie sú len o tom, kto získa viac hlasov, ale aj o tom, akú koalíciu bude vôbec možné zostaviť.
Liberáli ako možné jazýčky na váhach
Ak existuje jedna strana, ktorá môže neúmerne silno ovplyvniť výsledok, sú to práve Liberáli. Dlhodobo sa pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti a viaceré médiá ich označujú za najslabší článok vládneho tábora. SVT tento týždeň upozornila, že strana sa síce mierne zdvihla, ale stále zostáva pod hranicou potrebnou na vstup do parlamentu.
To je pre pravicu zásadné. Švédsky volebný systém síce nie je jednoduché prepočítať len z percent na mandáty, no pri tesnom rozložení síl môže aj malý partner rozhodnúť o tom, či blok väčšinu získa alebo stratí. Aj preto sa v závere kampane vedie debata o taktickom hlasovaní: či časť pravicových voličov nemá radšej podporiť Liberálov, aby blok ako celok nestratil šancu na pokračovanie. Problém je, že ani v samotnom pravicovom tábore na tom nepanuje úplná zhoda.
Francúzsky denník Le Monde opísal, že líder Švédskych demokratov Jimmie Åkesson v auguste odrádzal voličov od taktické podpory Liberálov, ktorých jeho strana považuje za ideového súpera. To ukazuje, že navonok jednotný blok má v skutočnosti napäté vnútorné vzťahy. 
Ekonomika vytlačila migráciu z prvej línie
Švédske voľby sa v minulých rokoch často spájali s témami migrácie, kriminality a integrácie. Tentoraz sa však podľa analýz čoraz viac presadzuje ekonomika, dane a životné náklady. Portál The Local už v júni písal, že práve hospodárske otázky môžu byť tým terénom, na ktorom sa rozhodne výsledok kampane.
Pre Kristerssona je to šanca hovoriť o daniach, rozpočtovej disciplíne a podnikateľskom prostredí. Anderssonová naopak tvrdí, že súčasná vláda zanechala domácnosti chudobnejšie a krajinu so slabým rastom. Obe hlavné strany sa tak snažia presvedčiť stredových voličov, že práve ony vedia lepšie zvládnuť drahší život a slabšiu ekonomickú náladu.
To neznamená, že migrácia zmizla. Stále patrí medzi dôležité identitné témy, najmä pre Švédskych demokratov, no jej mobilizačný efekt už nemusí byť taký silný ako v minulosti. Aj preto sa pravica snaží rozohrať tému poriadku, bezpečnosti a tvrdšieho prístupu štátu, zatiaľ čo opozícia viac zdôrazňuje sociálne istoty a fungovanie verejných služieb.
Čo hovoria posledné čísla
Niekoľko dní pred voľbami je opatrnosť na mieste. Rôzne agentúry prinášajú odlišný obraz. Novus ukázal začiatkom septembra tesnejší súboj blokov, zatiaľ čo iné merania v predchádzajúcich dňoch pripisovali opozícii pohodlnejší náskok. Sveriges Radio zverejnilo 4. septembra prieskum od Indikator Opinion, podľa ktorého sociálni demokrati citeľne oslabili na 27,9 percenta, čo rádio označilo za historicky slabý výsledok v tejto sérii meraní. Aj to naznačuje, že nálada medzi voličmi sa v poslednej fáze kampane ešte hýbe.
V praxi to znamená dve veci. Po prvé, opozícia síce v súhrne prieskumov zostáva favoritom, no jej víťazstvo nemožno brať ako hotovú vec. Po druhé, konečný výsledok môže výrazne ovplyvniť nielen výkon veľkých strán, ale aj to, ktoré menšie subjekty sa dostanú nad prah a ktoré pod ním zostanú.
Prečo to sleduje aj Európa
Švédsko patrí medzi krajiny, kde sa v posledných rokoch menil vzťah tradičných strán ku krajnej pravici. To, čo bolo ešte pred časom politicky takmer nepredstaviteľné, sa postupne stalo súčasťou vládnej rovnice. Voľby 13. septembra preto nebudú len domácim testom Kristerssonovej vlády, ale aj signálom, či model spolupráce konzervatívnej pravice so Švédskymi demokratmi dokáže získať nový mandát.
Ak uspeje opozícia, pôjde o návrat sociálnej demokracie do centra moci, no ani v takom prípade by nešlo o úplne jednoduché vládnutie. Anderssonová by musela udržať pokope širší a názorovo pestrejší tábor. Ak uspeje pravica, otázkou bude, akú cenu za to zaplatí vo vzťahu k Švédskym demokratom a či sa ich vplyv po voľbách ešte zvýši.
Jedno je isté už dnes: švédske voľby nebudú len mechanickým prepočtom preferencií. Rozhodovať môže mobilizácia v posledných dňoch, taktické hlasovanie aj osud strán na hrane zvoliteľnosti. A práve preto patrí záver kampane v Švédsku medzi najpozornejšie sledované politické momenty tohto septembra v Európe.
Ilustračné foto: Pixabay / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.