Keď sa hovorí o kvalite života v regiónoch, často sa spomínajú cesty, školy či lekári. No rovnako základná je aj infraštruktúra, ktorú bežne nevidno: spoľahlivý prístup k pitnej vode a funkčná kanalizácia. Práve tomu sa venovalo pracovné stretnutie predstaviteľov štátu a samospráv z východného Slovenska, ktoré sa konalo v Sabinove.
Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prišlo na rokovanie približne 170 zástupcov samospráv. S ministrom Samuelom Migaľom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom hovorili o konkrétnych problémoch v obciach: od slabej kapacity vodných zdrojov cez technicky nevyhovujúce vodovody až po chýbajúce kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Rezort zároveň uviedol, že výsledkom má byť zoznam najnaliehavejších projektov, pri ktorých sa posúdi pripravenosť, náklady aj možnosti financovania.
Nie všade chýbajú iba peniaze
Z diskusie v Sabinove vyplynulo niečo, čo starostovia hovoria už dlhšie: problémom nebýva iba nedostatok financií. Mnohé obce narážajú aj na to, že investícia nie je pripravená po technickej a administratívnej stránke. Chýba projektová dokumentácia, nie sú vysporiadané pozemky alebo sa projekt zasekne v povoľovacích procesoch. Kým sa tieto prekážky neodstránia, ani dostupné peniaze ešte automaticky neznamenajú, že sa začne stavať.
Práve preto štát hovorí o koordinovanejšom postupe. MIRRI aj ministerstvo životného prostredia avizovali, že chcú pri jednotlivých zámeroch presnejšie určiť, čo treba urobiť, kto za to zodpovedá a z akého zdroja by sa mohla investícia zaplatiť. Na papieri to znie ako technická vec, v praxi však práve toto často rozhoduje o tom, či obec na vodovod alebo kanalizáciu čaká tri roky, alebo desať.
Východ cíti tlak sucha aj historického zanedbania
Téma má na východe Slovenska aj širší kontext. V niektorých lokalitách sa počas suchších období zhoršuje stabilita dodávok pitnej vody a samosprávy upozorňujú, že problém už nie je iba rozvojový, ale miestami aj bezpečnostný a hygienický. Aj preto sa znovu otvára debata o strategických zdrojoch vody pre región.
V lete sa pozornosť obrátila aj na myšlienku vodárenskej nádrže Tichý Potok pri Sabinove. Podľa STVR vláda opäť otvorila úvahy o tom, že by východ Slovenska mal mať popri Starine aj druhý zdroj pitnej vody. Miestni obyvatelia však vyjadrujú obavy z rozsahu stavby aj z jej dopadov na územie. Prešovský samosprávny kraj zároveň upozornil, že prioritou by mali byť aj bežnejšie, no pre ľudí okamžitejšie riešenia – priviesť vodu tam, kde verejný vodovod stále chýba.
Kontrolóri varujú pred systémovým dlhom
Aktuálna debata navyše neprichádza do prázdna. Najvyšší kontrolný úrad len pred niekoľkými dňami upozornil, že štát ani samosprávy dlhodobo nemajú ucelenú víziu udržateľného rozvoja vodárenskej infraštruktúry. Podľa úradu sa modernizačný dlh v slovenskom vodárenskom segmente vyšplhal nad 10 miliárd eur a problémy sa netýkajú iba výstavby nových sietí, ale aj obnovy tých existujúcich.
NKÚ zároveň poukázal na to, že samosprávy pri prevádzke vodovodov a kanalizácií často hospodária so stratou, a tým si ešte viac zužujú priestor na investície. Kontrolóri hovoria aj o bezmála tretinových stratách pitnej vody, ktoré súvisia so zanedbanou obnovou potrubí. Inými slovami: nestačí budovať nové prípojky, ak sa zároveň rozpadáva to, čo už v zemi je.
Táto výhrada je dôležitá aj preto, že diskusia o vode býva na Slovensku často rozdelená na dve časti. Jedna sa týka veľkých plánov a zdrojov financovania, druhá každodenného prevádzkového prežívania obcí. Kým prvá prináša tlačové konferencie, druhá znamená poruchy, úniky, dočasné obmedzenia a odkladanie opráv, na ktoré chýbajú peniaze.
Do hry vstupuje aj spor o správu vody
Na východe Slovenska sa téma vody spája aj s otázkou kontroly nad vodárenskými spoločnosťami. NKÚ v máji upozornil, že časť samospráv vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti po výmene akcií za dlhopisy nepriamo oslabila svoj vplyv na fungovanie spoločnosti. Kontrolóri to označili za riziko z pohľadu ochrany verejného záujmu.
Aj preto sa z pitnej vody a kanalizácie stáva viac než len technická agenda. Je to zároveň otázka samosprávnej zodpovednosti, štátneho dohľadu aj toho, kto bude mať v budúcnosti reálny vplyv na strategickú infraštruktúru. Pre obyvateľov obcí je pritom podstatný najmä výsledok: či voda tečie spoľahlivo, či sa odpadové vody čistia a či sa región neposúva len v sľuboch.
Čo môže priniesť najbližšie obdobie
Po sabinovskom rokovaní bude dôležité sledovať, či zoznam priorít nezostane iba interným materiálom ministerstiev. Kľúčové bude, koľko projektov je skutočne pripravených na rýchly posun a pri ktorých sa štát pustí aj do odstraňovania bariér, ktoré obce samy nevedia prekonať. Rezort životného prostredia pritom počíta aj s legislatívnymi zmenami, ktoré by mali uľahčiť prípravu vodárenských stavieb, napríklad pri vecných bremenách na pozemkoch.
Do celej rovnice vstupujú aj ceny vody. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už skôr vysvetlil, že po zmene regulácie sa vo vodnom hospodárstve uplatňuje dvojzložková cena s fixnou a variabilnou časťou a pri viacerých vodárenských spoločnostiach sa v roku 2026 počítalo s rastom ročných nákladov domácností. To znamená, že tlak na obnovu sietí, nové investície aj sociálnu únosnosť cien bude pokračovať súčasne.
Ak má mať debata o vode na východe Slovenska zmysel, musí sa zmeniť na merateľný posun v území. Nie na jednorazové stretnutie, ale na sériu dokončených projektov, ktoré ľudia pocítia doma. Pri vode a kanalizácii totiž rozdiel medzi plánom a realitou býva veľmi jednoduchý: buď služba funguje, alebo nie.
Ilustračné foto: Kamil Čičila / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.