Názor občana

Názor občana

Valerij Pjakin o „správnom islamu“ z USA, Pražskej jari, Náhornom Karabachu, Palmyre a iných témach

Valerij Pjakin o „správnom islamu“ z USA, Pražskej jari, Náhornom Karabachu, Palmyre a iných témach

Známy ruský politológ Valerij Pjakin vo svojom tradičnom „týždenníku“ porozprával o viacerých aktuálnych udalostiach vo svete, odpovedal na otázky divákov a ako vždy prezentoval aj niekoľko „ netradičných“ postojov.

 

Foto: YouTube

 

Moderátor začal hneď zostra – vojenský konflikt v Náhornom Karabachu. Pjakin priznáva, že je to veľmi komplikovaná a tragická záležitosť, hovorí o tom, že je to iba kus svojrázneho reťazca a konflikt v Náhornom Karabachu je tesne spojený aj s inými konfliktami, ktoré vyvolávajú tie isté sily... Vymenoval niekoľko článkov tohto reťazca. Vysvetľuje, že celé dianie okolo Náhorného Karabachu je spojené s tým, čo sa deje v Turecku a aby sa dalo vysvetliť, v čom je podstata problému v Karabachu, treba vysvetliť, čo sa deje v Turecku.   

 

„V súčasnej histórii Turecka sú dvaja veľmi zaujímaví ľudia. Je to islamistický kazateľ Fethullah Gűlen, ktorý káže ten „správny“ islam. A odkiaľ sa môže kázať „správny“ islam? No samozrejme, z USA a štátu Pensylvania, kde v ostatnom štáte býva... Pripravil veľmi seriózny projekt – vybudovanie 1200 škôl v 140 štátoch sveta, 8 miliónov stúpencov – z toho 6 miliónov v Turecku. Táto krajina má 78 miliónov obyvateľov – a je tam také obrovské množstvo stúpencov tohto kazateľa! Vytvoril mohutný systém z 30 tisíc spoločností v Európe a USA. Druhou postavou, ktorá má obrovský vplyv a význam, je bývalý turecký prezident Abdullah Gűl. Je to zaujímavá symbióza: Gűl -  Gűlen. V čom je podstata? Čím sa charakterizuje dobrá vláda? Je takmer „neviditeľná,“ zdôraznil.

 

Poukazuje na to, že v každom prípade musí byť minimálne dve riešenia každej otázky – avšak to sú podobné riešenia, ide iba o varianty, spôsoby vykonávania práce. Turecko mienilo sa stať Treťou ríšou. Samozrejme, všetko mali prispôsobiť tomuto cieľu. Pjakin porozprával o kariére a politickej činnosti Abdullaha Gűla, prvého islamistického prezidenta Turecka. Tvrdí, že Erdogan sa stal nástupcom Gűla, háda sa s každým, ale Gűl zostáva v tieni...

 

„A prečo? V súčasnosti, keď Erdogan priviedol ku krachu projekt vytvorenia z Turecka Tretej ríše, zasa sa na hladine objavuje dvojica Gűl -  Gűlen. Každý má svoju úlohu – ideológia a praktické politické a štátnické riešenia. Erdogan vždy bol „zástupcom“ Gűla. Čo sa týka štátneho riadenia, nie je to vždy tak, že riadi práve ten, kto sedí v kresle premiéra alebo prezidenta, často „riaditeľom“ je niekto iný... Avšak Erdoganovi kvôli svojej povahe a ambíciám sa podarilo priviesť Turecko ku krachu a teraz treba napravovať situáciu. A vyriešiť tento problém, ako vždy, sa dá iba v spojenectve s Ruskom alebo na úkor Ruska,“ podčiarkol Pjakin.

 

Podrobne vysvetlil pozíciu  Gűla a Erdogana a ich odlišný pohľad na vzťahy s Ruskom: majú síce rovnaké ciele, sú to „bratia – dvojičky“, ale Erdogan nepochopil, že sa s Ruskom netreba hádať: práve to nechce Gűl – nechce hádku Turecka s veľkým a mocným Ruskom - iba preto, že to poškodí Turecko. Vysvetľuje, že existuje obrovský problém, ako vyriešiť vzniknuté medzi Ruskom a Tureckom problémy – a práve s tým je spojená situácia v Náhornom Karabachu. Poukazuje na zaujímavé súvislosti.

 

„Všimnite si, kedy vznikol konflikt v Náhornom Karabachu. Vypukol hneď po tom, čo obaja prezidenti Alijev i Sargrsjan navštívili USA. Na čo sústreďujú pozornosť západní pozorovatelia? Na to, že Arménsko na pozadí tohto konfliktu vedie diplomatické konzultácie s Ruskom a Azerbajdžan s Tureckom. Vyplýva z toho teda, že Rusko a Turecko si musia čosi medzi sebou vyriešiť, pritom prostriedkom na to je Náhorný Karabach. Ale treba si však  uvedomiť, kto je kto a kto je s kým v tomto konflikte! S kým rokoval arménsky prezident v čase vypuknutia konfliktu? S americkým štátnym tajomníkom Johnom Kerrym. A s kým rokoval Aliev? So zástupcom štátneho tajomníka Thomasom Shannonom, teda s Kerryho  zástupcom. Čiže hneď je jasné, kto je kto a kto je s kým,“ podčiarkol.

 

Poukázal na to, že Arménsko berie Rusko, ako sprostredkovateľa, ktorý môže vyriešiť problém, ale Azerbajdžan má iný postoj. Porozprával históriu vzniku konfliktu v Náhornom Karabachu. Poukazuje na to, že v Azerbajdžane sú dve politické skupiny. Vysvetľuje, akým spôsobom môže byť vyriešený konflikt v Náhornom Karabachu.

 

Ďalej Pjakin porozprával o plánoch a snoch ruskej opozície, slobodomurárstve, symbolických kľúčoch od Prahy, postoji prezidenta Zemana, Mníchovskej zrade, o udalostiach v r. 1956 v Maďarsku a v r. 1968 v Československu, návšteve Prahy Si Ťin-pchingom, situácii v Číne, snahe USA zatiahnuť Rusko do vojne v jednom z konfliktov, o situácii v oslobodenej Palmyre a pod. Všetko si môžete vypočuť a máte k dispozícii aj české titulky.

 

Video si môžete pozrieť tu:

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.