Názor občana

Názor občana

UN-Habitat mení dôraz v bytovej politike: bývanie má byť aj dostupné, aj odolné voči klíme

UN-Habitat mení dôraz v bytovej politike: bývanie má byť aj dostupné, aj odolné voči klíme

Nové správy UN-Habitat posúvajú bývanie z okraja urbanistických debát do ich centra. Nejde už len o počet postavených bytov, ale aj o to, či sú cenovo dosiahnuteľné, bezpečné, dobre umiestnené a pripravené na horúčavy, záplavy či iné klimatické riziká.

UN-Habitat vo svojej správe World Cities Report 2026 opisuje bývanie ako jednu z kľúčových podmienok udržateľného rozvoja miest. Organizácia upozorňuje, že globálna bytová kríza sa nedá zúžiť na nedostatok striech nad hlavou. Problémom sú aj rastúce náklady, neisté užívanie bývania, zlá poloha, slabý prístup k službám a vysoká zraniteľnosť voči extrémom počasia.

Podľa správy nemá prístup k bezpečnému, istému a primeranému bývaniu až 3,4 miliardy ľudí. Viac než miliarda z nich žije v neformálnych osadách a slumoch. UN-Habitat zároveň uvádza, že globálny bytový deficit narástol z 251 miliónov jednotiek v roku 2010 na 288 miliónov v roku 2023. V takomto kontexte sa mení aj jazyk medzinárodných odporúčaní: dôraz sa presúva od izolovaných stavebných projektov k širším bytovým systémom, ktoré zahŕňajú pôdu, financovanie, infraštruktúru, nájomné bývanie aj miestnu správu.

Nestačí stavať viac, rozhoduje aj to kde a ako

Jedným z hlavných posolstiev UN-Habitat je, že bývanie musí byť „dostupné, bezpečné a primerané“, no zároveň aj dobre napojené na prácu, dopravu, školy či zdravotnú starostlivosť. Organizácia preto varuje pred politikami, ktoré síce zvýšia počet bytov, ale vytláčajú nízkopríjmové domácnosti na periférie bez služieb a bez reálnej šance na lepší život.

Na tento rozmer nadväzuje aj SDG 11 Global Report 2026, podľa ktorého bývanie ovplyvňuje pokrok naprieč celým cieľom udržateľných miest a komunít. Nie je oddelenou sociálnou témou, ale prechádza cez dopravu, kvalitu verejného priestoru, plánovanie, zdravie aj odolnosť voči katastrofám. Aj preto UN-Habitat hovorí o bývaní ako o „centre“ mestských politík, nie ako o jednom z mnohých sektorov.

V praxi to znamená, že vlády a samosprávy nemajú riešiť iba nové projekty výstavby. Rovnako dôležité sú obnova existujúcich štvrtí, lepšie pravidlá pre nájomné bývanie, istota užívania, základná technická infraštruktúra a postupné zlepšovanie tam, kde už ľudia žijú.

Klíma už nie je doplnok, ale súčasť bytovej otázky

Najvýraznejší posun voči starším debatám je v tom, ako silno sa bývanie prepája s klímou. World Cities Report 2026 pripomína, že budovy sú veľkým zdrojom spotreby energie a emisií. UN-Habitat v texte pracuje s údajom, že budovy predstavujú približne 34 percent globálnej spotreby energie a 37 percent emisií CO2, pričom samotné bývanie sa podieľa odhadom 17 až 21 percentami na celkových emisiách. Rovnaké čísla uvádza aj UNEP v správe o stave sektora budov a výstavby.

Zároveň nejde len o to, že bývanie klímu ovplyvňuje. Klíma čoraz viac ovplyvňuje bývanie. UN-Habitat uvádza, že v roku 2024 bolo v dôsledku poveternostných rizík vysídlených približne 45,8 milióna ľudí. Horúčavy, záplavy, búrky, požiare či sucho tak vytvárajú ďalší tlak na už aj tak napäté bytové trhy, najmä v chudobnejších mestských oblastiach.

Preto sa do popredia dostáva pojem klimaticky odolné bývanie. Nemá znamenať iba technickú odolnosť budovy, ale aj to, či domácnosť zvládne účty za energiu, či štvrť nezostane bez vody, či sa ľudia po katastrofe nemusia sťahovať natrvalo a či opatrenia proti rizikám nevytlačia pôvodných obyvateľov inam.

Bytové domy so zeleňou a tienením
Odolné bývanie dnes zahŕňa aj ochranu pred horúčavami a kvalitný verejný priestor. Foto: Vladyslav Huivyk / Pexels

Lokálne a komunitné riešenia nemajú byť náhradou, ale základom

Správa UN-Habitat odporúča, aby sa zlepšovanie bývania opieralo o miestne znalosti, participáciu a úpravy priamo na mieste. Pri neformálnych sídlach výslovne podporuje in situ zlepšovanie, teda také zásahy, ktoré zachovávajú sociálne a ekonomické väzby komunity. Spomína napríklad participatívne úpravy územia, kombináciu technických a prírode blízkych riešení či prepájanie bývania s miestnou prácou a drobným podnikaním.

To je dôležitý moment aj pre európsku diskusiu. Veľké národné programy bývania síce môžu priniesť financie, no bez miestnej znalosti často narážajú na realitu konkrétnych štvrtí. UN-Habitat preto zdôrazňuje, že odolnosť sa nevytvára iba „zhora“. Vzniká cez rozhodnutia domácností, susedstiev, miest a štátu naraz.

Podobnú logiku vidno aj v ďalších materiáloch organizácie. Programy ako RISE UP alebo Participatory Slum Upgrading Programme stavajú na tom, že klimatická adaptácia a zlepšovanie bývania majú ísť ruka v ruke s komunitnou účasťou, základnými službami a ochranou pred ďalšou marginalizáciou.

Prečo je to relevantné aj pre Slovensko

UN-Habitat píše predovšetkým o globálnej kríze, no viaceré odporúčania sú čitateľné aj v stredoeurópskom kontexte. Aj tu sa totiž čoraz viac prelínajú tri tlaky: dostupnosť bývania, náklady na energie a rastúce klimatické extrémy. Pri bytových domoch to znamená tlak na obnovu fondu, tienenie, hospodárenie s vodou či kvalitnejší verejný priestor. Pri nových projektoch zas otázku, či nevznikajú príliš závislé od áut, bez občianskej vybavenosti a s vysokými prevádzkovými nákladmi.

UN-Habitat zároveň pripomína, že polovica domácností vo svete dáva na nájom viac než 30 percent svojho príjmu. Tento globálny údaj nemožno automaticky prenášať na každú krajinu, ale dobre ukazuje, prečo sa dostupnosť bývania nedá oddeliť od energetickej efektívnosti a urbanistickej kvality. Lacnejší byt na papieri môže byť v skutočnosti drahý, ak je ďaleko od práce, prehrieva sa alebo prináša vysoké mesačné náklady.

Bývanie ako verejná politika, nie len trh so stavbami

Najsilnejší odkaz nových materiálov UN-Habitat je možno v tom, že bývanie sa má znovu chápať ako verejná politika so sociálnou a environmentálnou funkciou. Svetové fórum miest aj sprievodné dokumenty hovoria o potrebe lepšej správy pôdy, širšej ponuky dostupného bývania, rozmanitejších nájomných možností a plánovania, ktoré podporí kompaktný a klimaticky odolný rozvoj.

To automaticky neznamená jeden univerzálny model. Skôr ide o rámec, v ktorom sa bývanie neposudzuje len podľa počtu nových jednotiek. Dôležité je, či pomáha znižovať chudobu, či nezvyšuje zraniteľnosť voči horúčavám a záplavám, či drží komunitu pohromade a či ostáva dlhodobo finančne udržateľné pre domácnosti aj mestá.

Ak sa tento posun uchytí aj mimo dokumentov OSN, debata o bývaní môže byť menej zúžená na štvorcové metre a viac orientovaná na kvalitu života. A práve tam sa stretávajú dostupnosť, odolnosť aj miestne riešenia.

Ilustračné foto: Jan van der Wolf / Pexels

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.