Názor občana

Názor občana

Ukrajinský nacionalizmus

Ukrajinský nacionalizmus

ukrajinský nacionalizmus valcuje svojou propagandou každého kto nesúhlasí s politikou Kyjeva.Tak je to aj v prípade osláv banderovského fašizmu, či najnovšia snaha o umlčanie protivládnych „neukrajinských“ názorov.

Veľa ľudí má pocit, že mediá ich neraz klamú a zavádzajú, najmä ak ich chcú “dostať  tam”, kde je to potrebné. Aby súhlasili a dokonca, aby boli nadšení tým, čo by za iných okolností odmietali a či dokonca verejne proti tomu protestovali. Tak je to aj v prípade, keď ukrajinský nacionalizmus valcuje svojou propagandou  každého kto nesúhlasí s politikou Kyjeva. Tak je to aj v prípade osláv banderovského fašizmu, či najnovšia snaha o umlčanie protivládnych „neukrajinských“ názorov.  Inokedy by sa spustil v západných médiach obrovský krik,  ale teraz  je tu ticho, dokonca aj medzi európskymi politikmi.  Takáto dosť skromná reakcia európskych politikov sa vysvetľuje tým, že pre Európsku úniu dnes je výhodnejšie podporovať terajšie vládne sily na Ukrajine, a to aj napriek jej xenofóbskym prejavom.

 

Nedávno bol prijatý zákon, podľa ktorého sú bojovníkmi za ukrajinskú nezávislosť v dvadsiatom storočí uznané všetky osoby, ktoré sa podieľali na politickom, ozbrojenom, kolektívnym a individuálnym boji, vrátane Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ukrajinskej Helsinskej skupiny (UHG) a iných .

Zákon podporilo svojím hlasom 271 poslancov, kedy minimálny počet pre prijatie bol 226 hlasov

"Štát si uvedomuje, že boj za ukrajinskú nezávislosť v dvadsiatom storočí, trval od novembra 1917 až do roku 1991 a skončil obnovením nezávislosti Ukrajiny 24. augusta 1991, kedy Najvyššia rada Ukrajiny prijala Deklaráciu nezávislosti Ukrajiny, podporené ukrajinským referendom 1.decembra 1991, "uvádza sa v zákone. Dokument uvádza, že štát poskytuje sociálne istoty a výhody účastníkom "boja".

Okrem toho bol Najvyššou radou prijatý zákon "na pripomienku víťazstvo nad nacizmom za druhej svetovej vojny v rokoch 1939-1945". Autori dokumentu zaviedli termín "Druhá svetová vojna" s tým, že nahradí termín "Veľká vlastenecká vojna".
Na dôvažok ukrajinský prezident Petro Porošenko pri spoločnej návšteve pamätníka Bykivnianskej mohyly s poľským prezidentom Bronislaw Komorowskim uviedol, že 2. svetovou vojnu rozpútal Hitler so Stalinom, ktorí si chceli rozdeliť Európu.

V podobnom duchu vypätého nacionalizmu, v nedeľnej kázní 22. marca,  patriarcha ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Philaret v Kyjeve, vysvetlil svojim farníkom vo Volodymyrskej katedrále, že ukrajinskí vojaci, ktorí zabíjajú civilistov a rebelov  v Donbase,  neprestupujú  Božie prikázanie "nezabiješ ".

Kto je patriarcha Philaret?  Je na čele ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu, ktorá však nie je uznaná inými cirkevnými predstaviteľmi východných pravoslávnych cirkví, vrátane ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Moskovského patriarchátu). Je v tom trocha zmätok, ale je to tak , v súčasnosti sú na Ukrajine dva patriarcháty- najsilnejší je patriarchát Ukrajinskej pravoslávnej cirkvy tzv.Moskovský patriarchát, ktorý  zostáva aj najväčším na Ukrajine. Má 12.340 farností, 191 kláštorov a zamestnáva 9922 duchovných, naopak, Ukrajinská pravoslávna cirkev tzv. Kyjevského patriarchátu má 4482 farností, 49 kláštorov a 3088 duchovných.


Prečo taká nenávisť z úst patriarchu? Pretože podľa neho,  títo separatisti, ako aj ich páni v Moskve nesú v sebe koreň zla. Nechcú uznať, že Donbas je časťou ukrajinskej krajiny a bol po celé stáročia. Donbaskí dedinčania hovoria ukrajinsky, povedal Philaret. Títo ľudia sú domorodé obyvateľstvo Donbasu. Separatisti sú cudzinci,  ktorí prišli z Ruska a z iných republík Sovietskeho zväzu v priebehu desaťročí a usadili sa na ukrajinskej pôde. Ukrajinská zem ich privítala s radosťou. Ale namiesto toho, aby boli vďační za život, útočisko, za chlieb, namiesto toho im títo nevďační separatisti chcú vziať krajinu,  ktorá nepatrí im a pripojiť ju  k Rusku. Chcú zradiť Donbas, ako Judáš zradil svojho pána, Ježiša Krista. Sú ich akcie v práve? Každý inteligentný človek odpovie: "Nie." Ten kto sa dopustí nespravodlivosti, ide proti vlastnému svedomiu, vyhlásil patriarcha Philaret.

Jeho argument tak zapadá do súčasnej nacionalistickej rétoriky  Ukrajiny a jej pokrivenej histórie, ktorá spôsobila konflikt v Donbase. Ako si dobre pamätáme, Donbas odmietol ukrajinský nacionalizmus, pochodujúci v Kyjeve s portrétmi Banderu a ktorého prívrženci skákali hore a dole na námestí Majdana volajúc "Sláva Ukrajine  a "Rusov na nože".


Už počas pohybu na Euromajdane patriarcha Philaret  hlásal, že ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je služobníkom Moskvy, čo v logike vojny znamená, že je nepriateľ. Je dobre známy pre jeho militaristické vyhlásenia a činy. V októbri roku 2014 v Dnepropetrovsku, otvoril dve miestne organizácie "kresťanskú školu ostreľovačov a požiarnu školu vlastencov", v ktorých vojenskí inštruktori učia veriacich rôznych konfesií deti i dospelých -ako používať vzduchové pištole. V januári 2015 vyhlásil, že tí, ktorí sa chcú vyhnúť odvodu do ukrajinskej armády sa dopúšťajú hriechu, a nie sú ukrajinskí vlastenci. Na začiatku februára 2015 navštívil Washington DC v snahe lobovať v americkej vláde, aby  poslala zbrane a vojakov na Ukrajinu.

Pozrime sa bližšie na to, čo kyjevský patriarcha Philaret tvrdí.

Po prvé, z posledných dostupných  sčítaní dát obyvateľstva Doneckej oblasti, o používaní jazyka od roku 2001, zhruba tri štvrtiny obyvateľov (74,9%) považuje ruštinu za svoj rodný jazyk, jedna štvrtina (24,1%) považuje svoj jazyk za ukrajinský. Ruský jazyk je väčšinovým jazykom  takmer vo všetkých mestách v Doneckej oblasti.

Po druhé, ukrajinské vidiecke obyvateľstvo na Donbase, na ktoré  odkazuje  patriarcha Philaret ako na "pôvodných" obyvateľov Donbasu, sú potomkovia Zaporožských  kozákov , ďalej roľníkov z Poľsko-litovského kniežactva a Ruska, do tejto oblasti patrili tiež ďalší donskí kozáci, ktorí sa v 16. storočí spojili s Ruskom (zatiaľ čo Zaporožskí kozáci boli podriadení poľsko-litovskej korune). V roku 1648, Zaporožskí kozáci, pod vedením Bohdana Chmelnického, začali masívne povstanie proti ich poľských pánom, ktoré bolo podporené roľníkmi regiónu. Povstanie viedlo k zmluve v Perejaslave v roku1654, kedy ukrajinskí kozáci v čele s Bohdanom Chmelnickým prísahali vernosť ruskému cárovi Alexejovi I., a ľavobrežná časť  sa tak stala súčasťou Ruskej ríše.

Tento krátky exkurz do histórie ukazuje, ako problematické je zobrazenie Donbasu ako "ukrajinskej krajiny" v nacionalistických, fundamentalistických podmienok. Počas sovietskych časov, Donecký región zostal regiónom, v ktorom ruský jazyk a kultúra prevládali. Na  Ukrajine, Donbas bol vždy známy pre svoju orientáciu voči Rusku a používanie ruského jazyka vo všetkých oblastiach verejného života.

Ďalšou časťou politiky vlády Kyjeva je najnovšia snaha o umlčanie protivládnych „neukrajinských“ názorov. Paragrafy zavádzajúce cenzúru prešli ako prílepok k zákonu o sankciách proti Ruskej federácii. Snahu vlády výrazne podporujú aj niektorí ultra naladení poslanci, ktorí chcú zastaviť ruskú propagandu a jej vplyv na ukrajinské obyvateľstvo spôsobom, za ktorým možno vidieť snahu umlčať ruskojazyčnú opozíciu a  v konečnom dôsledku tým ešte viac polarizovať krajinu,

V centre Kyjeva k tomu na mítingu vyzvala poslankyňa Najvyššej rady Irina Farion pred začiatkom Pochodu slávy, zasväteného 72. ročnému výročiu založenia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), tj. Banderovcov: " Existuje u nás front Putina a pre nás existuje len jedna cesta - zničiť Moskvu. Preto žijeme. Zničíme tú čiernu dieru, ktorá pre nás znamená nebezpečenstvo, neobmedzíme sa len na Moskalov u nás. Narodili sme sa a žijeme, aby sme zničili Moskvu. V Kryme, Luhansku a Donecku neboli ukrajinské knihy, jazyk, idey. Preto je tam dnes topánka Putina".

Kým kedysi koncept ruského sveta spájal tri ruské národy, ako sa kedysi hovorilo východoslovanským národom, Bielorusov, Veľkorusov a Malorusov-Ukrajincov, dnes je mnohými tento koncept považovaný za materializáciu ruských imperiálnych snáh a prekážku smerovania na Západ. Ale mnohí vzdelaní Ukrajinci si neuvedomujú, že vzdaním sa tohto širokého poňatia ruskej kultúry, vzdajú sa veľkej časti svojej kultúry. Akademická obec tiež nie veľmi pomáha pri dotváraní Ukrajincov ako moderného národa. Mnohí akademici sú v zajatí dosť obskúrnych teórií o vzniku ukrajinského národa, radšej sa vzdajú spoločného dedičsta z Kyjevskej Rusi a vymýšľajú nové teórie napr. o Slovanoch žijúcich na severe poľsko nemeckého rozhraničia pri riečke Ocker v ich podaní riečka Ukra, odkiaľ pochádzajú prví osadníci tzv.Ukrovia, ktorí prišli na  Kyjevskú Rus a pod.

Cieľom dnešného integrálneho nacionalizmu je vytvoriť nezávislý ukrajinský štát ako protiváhu k pre nich "aziatskému" Rusku. Ukrajinci majú vo svojich  predstavách viesť zásadnú úlohu vo vzkriesení a znovuvybudovaní „starého“ kontinentu. Volajú po obnovení „ducha ukrajinského staroveku“ ktorý svojou mystickou vzburou a vôľou ku slobode by dal vzniknúť novej Európe.

Všetky tragédie etnických bojov v dejinách národov vychádzajú zo smrteľnej teórie o spojení medzi národom a štátom. Konflikt na Donbase je len jedným z nich. Ukrajinci zo západnej Ukrajiny,  bojujú proti východným Ukrajincom, tzv ruským separatistom, pretože títo "separatisti" nechcú definovať sami seba, že patria do slávneho ukrajinského národa. Títo "pre-ruský" Ukrajinci chcú zachovať svoje hospodárske, kultúrne a rodinné väzby s Ruskom, a chcú, aby mohli hovoriť po rusky vo všetkých sférach života.

Je čím ďalej, tým viditeľnejšie, že situácia na východe Ukrajiny eskaluje k balkánskému modelu, kedy víťazstvo dosiahnuté jednou alebo druhou stranou, bude len začiatkom dlhej a vleklej občianskej vojny a nestability, partizánskeho vedenia boja a v neposlednom rade genocídy a snahy o etnické vyčistenie priestoru v domnení, že tým sa upokojí a najmä stabilizuje situácia.

Žiaľbohu na Ukrajine tak skoro mier nebude, Kyjev počas nastoleného prímeria usilovne prezbrojuje a chystá sa na ďalšiu ofenzívu, USA práve rozhodujú o prísune najmodernejších zbraní pre Kyjev, západ chystá nové sankcie a pravdepodobne si je istý, že Putin nezasiahne. Čaká sa kedy konečne dôjde trpezlivosť Rusku a vojská Ruskej federácie vstúpia otvorene do konfliktu. USA a NATO už teraz posilňujú prítomnosť ťažkej útočnej a obrannej techniky v Poľsku a pobaltských štátoch a  Rusko si je vedomé, že to by znamenalo ďalšiu vojnu, tentoraz svetovú.

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.