Názor občana

Názor občana

The New York Times o víťazstve Françoisa Fillona v primárkach a o tom, že Európa hľadá zblíženie s Ruskom a nie konflikty

The New York Times o víťazstve Françoisa Fillona v primárkach a o tom, že Európa hľadá zblíženie s Ruskom a nie konflikty

Jeden z vedúcich amerických denníkov The New York Times zverejnil komentár, v ktorom upozorňuje na to, že víťazstvo Françoisa Fillona v primárkach pravicových strán svedčí o tom, že v Európa hľadá skôr zblíženie, ako konflikty s Ruskom.

 

Foto: Facebook

Denník poukazuje na to, že François Fillon vystupuje za zrušenie protiruských sankcií a preferuje spoluprácu s Moskvou predovšetkým v otázkach boja proti terorizmu s nelegálnej  migrácie. Prízvukuje, že jeho presvedčivý úspech v primárkach stojí v jednom rade s prekvapivým výsledkom referenda vo Veľkej Británii o odchode z EU a, samozrejme, s  víťazstvom Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA.


V tejto súvislosti The New York Times cituje politológa Jamesa Goldgeiera, dekana Školy medzinárodnej služby Americkej univerzity vo Washingtone: „To všetko znamená  najdôležitejší obrat v politike západných krajín smerom k Rusku. Všetky trendy teraz ukazujú  na odchod od tvrdého protiruského kurzu a prijatie skutočnosti, že Rusko má svoju vlastnú  sféru vplyvu“, podčiarkuje známy politológ.

 

Americký denník poznamenáva, že zatiaľ ešte nie je jasné, akých rozmerov dosiahne tento obrat. Posledné udalosti na politickej scéne však naznačujú, že sa tento obrat už zjavne začal. The New York Times priznáva, že François Fillon sám, ako vojak v poli, nemôže síce otočiť súčasný zahranično-politický kurz Európskej únie, avšak nedávne zvolenie Donalda Trumpa niektorých iných prezidentov v Európe, ktorí prišli k moci s vyhláseniami o zlepšení vzťahov  s Ruskom, pomôže im všetkým v tejto otázke nájsť spoločnú reč.

 

The New York Times taktiež cituje Benjamina Haddada, francúzskeho analytika Hudsonova inštitútu, ktorý podčiarkol, že mnohí Európania berú Vladimíra Putina a jeho politiku ako  oporu konzervatívnych hodnôt a alternatívu súčasného svetového poriadku. Tento analytik uvádza zaujímavý príklad: keď Nicolas Sarkozy vyhral prezidentské voľby v roku 2007, vystupoval za pragmatickú proamerickú politiku, ale pred tohtoročnými primárkami sa jeho stanovisko stalo oveľa viac „proruskejšie“.

 

Americký denník prízvukuje, že v situácii, keď vplyv Ruska na medzinárodnej scéne rastie,  európske krajiny majú vlastne tri alternatívy: môžu sa aj naďalej pridržiavať tvrdého protiruského kurzu, otvorene sa postaviť na stranu Ruska a podporovať ho alebo konečne uznať, že vo svetovom poriadku došlo k zmene pomeru síl, čo taktiež môže viesť ku zrušeniu  protiruských sankcií a uznaniu dôležitej roly Ruska v riešení sýrskeho konfliktu.

 

The New York Times pripomína, že v posledných rokoch Európa sa pridržiavala tej prvej pozície, ale v súčasnosti, keď vypukol Brexit a Trump vyhral prezidentské voľby v USA, už nemôže pokračovať v tejto politike alebo pokračovanie podobnej politiky by bolo pre Európu veľmi komplikované a problematické.

 

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.