Švédsko patrilo dlhé roky medzi krajiny, kde bola spolupráca tradičných strán s krajnou pravicou prakticky neprijateľná. Voľby z 11. septembra 2022 však ukázali, že táto hranica sa posunula. Hoci sociálni demokrati pod vedením Magdaleny Anderssonovej zostali najsilnejšou jednotlivou stranou, o vláde nerozhoduje víťaz jednej strany, ale schopnosť zložiť parlamentnú väčšinu.
Práve tam uspela pravica. Štvorica strán na pravej strane politického spektra získala v 349-člennom parlamente tesnú väčšinu 176 mandátov proti 173 kreslám stredoľavého bloku. Išlo o rozdiel troch kresiel, no jeho dôsledok bol veľký: po ôsmich rokoch sa skončila vláda sociálnych demokratov a krajina sa vydala novým smerom.
Tesný výsledok, jasný politický odkaz
Oficiálne výsledky švédskej volebnej správy potvrdili, že voľby boli mimoriadne vyrovnané. Zároveň ukázali ešte jednu dôležitú vec: Švédski demokrati získali 20,5 percenta hlasov a stali sa druhou najsilnejšou stranou v krajine aj najväčšou stranou pravicového tábora. Pre Švédsko to bol symbolický zlom, pretože strana s koreňmi v krajne pravicovom a protiimigračnom prostredí sa už nedala obchádzať ako okrajový hráč.
AP v čase hlasovania upozorňovala, že voľby rozhodnú nielen o novej vláde, ale aj o tom, či tvrdá pravica získa reálny podiel na moci. Presne to sa napokon aj stalo, hoci nie priamo cez ministerské kreslá. Po definitívnom spočítaní hlasov premiérka Magdalena Anderssonová 14. septembra 2022 uznala porážku a oznámila odchod svojej vlády.
V švédskom systéme to však neznamená automatické víťazstvo lídra najsilnejšej strany, ale priestor na skladanie kabinetu. Tým povereným politikom sa stal Ulf Kristersson z umiernenej pravicovej strany Moderati, ktorý vedel zostaviť väčšinový parlamentný blok len za cenu dohody so Švédskymi demokratmi.
Švédski demokrati: bez nich to nešlo
Najväčší otras neprišiel iba z výsledku, ale zo zmeny politickej logiky. Tradičná švédska pravica už po voľbách nemohla predstierať, že podporu Švédskych demokratov nepotrebuje. Bez ich hlasov by nevznikla ani pravicová väčšina v parlamente, ani nová vláda.
Napokon vznikol menšinový kabinet Moderatov, kresťanských demokratov a liberálov. Švédski demokrati do vlády formálne nevstúpili, no získali priamy vplyv na jej fungovanie cez parlamentnú podporu a politickú dohodu. Švédska vláda aj parlament následne potvrdili, že Kristersson bol schválený za premiéra 17. októbra 2022 a že Švédski demokrati budú s vládou úzko spolupracovať v parlamente aj cez personálne obsadenie politických pozícií v kanceláriách vlády.
To je podstatný rozdiel oproti minulosti. Strana síce nesedela priamo pri rokovacom stole vlády ako koaličný partner s ministrami, no bez nej by kabinet nemal väčšinu ani stabilitu. V praxi teda dostala väčší vplyv, než aký by naznačoval samotný formálny status „podporujúcej strany“.
Prečo voliči zmenili kurz
Predvolebnú debatu vo Švédsku v roku 2022 určovali najmä dve témy: rastúce obavy z násilnej kriminality gangov a otázka migrácie a integrácie. K nim sa pridala aj energetická neistota a rast životných nákladov. Pravica, a najmä Švédski demokrati, dokázali tieto témy pretaviť do jednoduchej politickej správy: štát stráca kontrolu a potrebuje tvrdší kurz.
Sociálni demokrati síce ostali najsilnejšou stranou, no ich blok už nedokázal získať dosť partnerov na pokračovanie pri moci. Výsledok tak nebol drvivým triumfom jednej vízie, skôr dôkazom, že veľká časť spoločnosti chcela zmenu a bola pripravená akceptovať aj silnejší vplyv strany, ktorú Švédsko ešte pred niekoľkými rokmi držalo bokom.
Aj preto boli tieto voľby sledované ďaleko za hranicami krajiny. Švédsko sa dlhodobo vnímalo ako severský model sociálneho štátu, otvorenosti a politickej izolácie extrémov. Výsledok z jesene 2022 ukázal, že ani takáto krajina nie je imúnna voči trendu, ktorý vidno aj inde v Európe: posilňovaniu pravicovo-populistických a protiimigračných strán.
Dopad na Európu bol širší než len domáca výmena vlády
Švédske voľby neznamenali iba výmenu mien vo vláde. Boli aj signálom pre európsku politiku. Ukázali, že strany s radikálnejšími koreňmi sa môžu stať akceptovanou súčasťou mocenských dohôd, ak sú potrebné na zostavenie väčšiny. Pre časť európskych konzervatívcov to bol model, ako spolupracovať s tvrdou pravicou bez toho, aby jej priamo odovzdali premiérsky post.
Zároveň išlo o varovanie pre stredoľavé a liberálne strany. Samotné víťazstvo v počte hlasov nemusí stačiť, ak druhý blok dokáže lepšie poskladať mocenskú matematiku. Presne to sa stalo aj vo Švédsku: sociálni demokrati voľby v úzkom straníckom pohľade neprepadli, no aj tak prišli o vládu.
Spätný pohľad na voľby z roku 2022 je dnes dôležitý aj preto, že ukazujú mechanizmus, ktorý sa v Európe opakuje. Krajne pravicové alebo tvrdo nacionalistické strany nemusia vládnuť samy, aby zásadne menili kurz krajiny. Niekedy stačí, že sa stanú nevyhnutným partnerom pre vznik väčšiny.
Švédsko tak v septembri 2022 nerozhodovalo len o tom, kto obsadí úrad premiéra. Rozhodovalo aj o tom, či sa dovtedy odmietaná sila stane legitímnou súčasťou výkonu moci. Odpoveď už poznáme: áno, stala sa ňou.
Ilustračné foto: Kirandeep Singh Walia / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.