Predvolebná kampaň vo Švédsku sa dlho niesla v znamení otázky, či sa po štyroch rokoch udrží pri moci pravicový tábor okolo premiéra Ulfa Kristerssona, alebo sa k vláde vráti sociálna demokracia vedená Magdalenou Anderssonovou. Prieskumy v posledných týždňoch ukazovali tesný súboj, no zároveň aj to, že matematiku môže rozhodnúť jediná vec: osud menších strán na hrane zvoliteľnosti.
To sa napokon aj potvrdilo. Švédska volebná autorita 19. septembra zverejnila konečné výsledky volieb do Riksdagu, teda 349-členného parlamentu. Zvíťazili sociálni demokrati so ziskom 28,02 percenta hlasov a 99 mandátov. Nasledovali Umiernení so 19,85 percenta a 70 kreslami, Švédski demokrati so 17,48 percenta a 62 mandátmi, Ľavicová strana s 8,40 percenta a 30 kreslami, Strana stredu so 7,03 percenta a 25 mandátmi, Kresťanskí demokrati so 6,17 percenta a 22 kreslami a Zelení so 6,12 percenta, tiež s 22 mandátmi. Do parlamentu sa napokon dostali aj Liberáli, ktorí tesne prekročili štvorpercentnú hranicu a získali 19 mandátov.
Práve Liberáli boli počas kampane jedným z hlavných nervových bodov švédskej politiky. Ešte začiatkom septembra ich viaceré prieskumy držali pod hranicou vstupu do parlamentu. Verian v meraní zverejnenom 3. septembra nameral strane 3,0 percenta. O deň skôr však Novus pre TV4 ukázal 3,3 percenta a zároveň zúženie rozdielu medzi blokmi na 2,6 percentuálneho bodu. V ďalších dňoch sa rozdiely medzi agentúrami ešte zväčšili: podľa niektorých meraní mali pravicové strany stále šancu, podľa iných mala opozícia pohodlnejší náskok.
Rozhodovalo sa na hrane
Pri pohľade na priemer posledných overených meraní pred voľbami bolo zrejmé, prečo sa hovorilo o každom percente. Agregované údaje zo švédskych prieskumov ukazovali, že blok sociálnych demokratov, ľavice, zelených a centristov sa pohyboval okolo 50,6 percenta, kým pravicový blok Umiernených, Kresťanských demokratov, Liberálov a Švédskych demokratov okolo 47,5 percenta. To bol rozdiel len 3,1 bodu, pričom v jednotlivých agentúrach boli odstupy menšie aj väčšie.
V praxi nešlo len o to, kto bude prvý. Švédsky systém pomerného zastúpenia s národnou štvorpercentnou hranicou znamená, že strana pod prahom môže svoj blok pripraviť o desiatky nepriamych hlasov a tým aj o možnosť skladať vládu. Preto sa veľká časť záveru kampane netočila iba okolo súboja Anderssonová verzus Kristersson, ale aj okolo strategického hlasovania. Voliči pravice riešili, či nepodporiť slabnúci liberálny tábor, aby ich blok vôbec zostal v hre.
Aj francúzsky denník Le Monde písal pred hlasovaním o neskorom obrate, keď sa časť voličov Umiernených, Kresťanských demokratov a Švédskych demokratov začala prikláňať k Liberálom, aby stranu vytiahla nad hranicu zvoliteľnosti. Takýto presun hlasov podľa komentátorov citeľne zmenil dynamiku posledných dní kampane.
Nie iba migrácia, ale aj cena spolupráce s krajnou pravicou
Voľby neboli len referendum o výkone vlády. Boli aj testom toho, ako dlho dokáže tradičná pravica vládnuť s podporou Švédskych demokratov, strany, ktorú ešte pred pár rokmi väčšina ostatných strán izolovala. Po voľbách 2022 sa práve oni stali kľúčovou súčasťou pravicovej väčšiny a ovplyvnili smerovanie krajiny v migrácii, bezpečnosti aj trestnej politike.
Pravicový tábor vstupoval do kampane s argumentom, že priniesol jednu z najprísnejších migračných politík v Európe a že štát pritvrdil v boji proti gangovému násiliu. Zároveň sa však ukazovalo, že spojenectvo so Švédskymi demokratmi nie je zadarmo. Najviac to pocítili práve Liberáli, ktorí dlhodobo zápasili s tým, ako obhájiť svoju účasť v bloku, kde tón často udávala tvrdšia nacionalistická agenda.
Na opačnej strane spektra stáli sociálni demokrati, ktorí sa usilovali vrátiť k moci po tesnej porážke v roku 2022. Pomáhalo im, že zostali najsilnejšou samostatnou stranou a že pravica nešla do volieb z pozície jednoznačného favorita. Ani ľavicovo-stredový tábor však nepôsobil bez napätia. Témou bolo aj to, akú cenu by mala prípadná podpora Ľavicovej strany a ako by vyzeralo skladanie kabinetu, ak by sa blok síce stal silnejším, ale bez pohodlnej väčšiny.
Prieskumy trafili podstatu, nie presné čísla
Na prieskumoch pred voľbami je zaujímavé najmä to, že vystihli hlavnú pointu, aj keď sa rozchádzali v detailoch. Niektoré agentúry ukazovali väčší odstup medzi blokmi, iné tesnejší boj. Zhodovali sa však v troch veciach: sociálni demokrati zostanú najsilnejšou stranou, Švédski demokrati budú veľmi silní a Liberáli budú balansovať na hrane parlamentu.
Presne tieto tri línie potom určovali aj povolebný obraz. Konečné výsledky potvrdili, že vo Švédsku sa nerozhoduje iba medzi dvoma veľkými menami, ale v jemnejšej sieti vzťahov medzi ôsmimi parlamentnými stranami. V takomto systéme môže byť tretia či siedma strana pre výsledok dôležitejšia, než by sa zdalo z titulkov.
Po voľbách vedie švédska vláda krajinu už len v demisii. Podľa informácie vládnej kancelárie z 17. septembra má dovtedajší premiér viesť dočasnú vládu, kým sa nevyrieši otázka novej parlamentnej väčšiny. To je ďalší dôkaz, že aj po sčítaní hlasov zostáva hlavná otázka rovnaká ako pred voľbami: kto vie zo svojho výsledku poskladať funkčný kabinet.
Švédske voľby 2026 tak neponúkli jednoduchý príbeh drvivej výhry či pádu. Skôr ukázali, ako veľmi záleží na posledných percentách, na disciplíne blokov a na stranách, ktoré sa ešte pár dní pred hlasovaním pozerali na parlament zvonka. A práve preto sa o nich hovorilo ako o jedných z najnapínavejších švédskych volieb posledných rokov.
Ilustračné foto: Kirandeep Singh Walia / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.