Útoky na New York a Washington z 11. septembra 2001 ostávajú aj po štvrťstoročí jedným zo symbolických bodov novodobých dejín. Pri výročí, ktoré pripadlo na piatok 11. septembra 2026, sa k nim v nedeľu 13. septembra vrátil aj pápež Leo XIV. Na záver tradičnej poludňajšej modlitby z Apoštolského paláca vo Vatikáne pripomenul obete, ľudí poznačených následkami tragédie aj potrebu znovu hovoriť o mieri.
Podľa agentúry AP išlo o jeho prvé verejné vyjadrenie k tomuto výročiu od nástupu do úradu. Leo XIV, ktorý je prvým pápežom narodeným v Spojených štátoch, hovoril pri tejto príležitosti po anglicky aj po taliansky. Zdôraznil, že si obnovuje modlitby za tých, ktorí pri útokoch zahynuli, aj za tých, ktorí „naďalej nesú rany“ tragického dňa.
Americká spomienka, ktorú Vatikán číta univerzálne
Na pápežových slovách je zaujímavé aj to, že 11. september nepripomenul iba ako americkú národnú traumu. Nadviazal na ňu širšou vetou o dnešnom svete: v čase, keď konflikty a násilie doliehajú na mnohých ľudí, vyzval veriacich, aby prosili o dar pokoja pre celý svet. V taliančine zároveň dodal, že spomienka na udalosti spred 25 rokov má viesť k obnovenému záväzku pre mier, „predovšetkým modlitbou“.
Práve tento posun od konkrétnej historickej udalosti k všeobecnejšej výzve je pre Vatikán typický. Nejde len o pietu, ale aj o snahu čítať veľké tragédie ako varovanie pred logikou násilia, ktorá sa v dejinách vracia v rôznych podobách. Pri 11. septembri to platí dvojnásobne: útoky z roku 2001 nezostali iba jednorazovou katastrofou, ale otvorili éru vojen, bezpečnostných zásahov, sprísnených kontrol aj dlhých sporov o to, ako sa má demokratický svet brániť teroru.
Pápež mieru aj mimo tejto jednej spomienky
Nedeľné slová neprišli vo vákuu. Vatikánske médiá aj oficiálne texty z posledných mesiacov ukazujú, že téma mieru patrí k najvýraznejším líniám pontifikátu Leva XIV. Už jeho posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2026 nieslo tému „neozbrojeného a odzbrojujúceho pokoja“ a počas roka opakovane vyzýval na dialóg, zmierenie a obmedzenie logiky vojenskej sily.
Začiatkom septembra napríklad hovoril o tom, že aj malé gestá úcty, spolupráce a rešpektu môžu byť krokom k zmiereniu tam, kde vojna zasiala nedôveru. V inom augustovom posolstve upozornil, že rany vojny ďaleko presahujú bojisko a ničia životy aj mimo frontu. Do tejto línie presne zapadá aj pripomenutie 11. septembra: nie ako izolovaná historická poznámka, ale ako súčasť širšej pápežovej reči o svete, ktorý sa nevie vymaniť z konfliktov.
Americký pôvod Leva XIV pritom tejto chvíli dodal osobitnú váhu. AP ho označila za historicky prvého amerického pápeža a práve preto bola jeho spomienka na 11. september sledovaná s väčšou pozornosťou než pri všeobecnejších vyjadreniach k svetovému dianiu. Nešlo však o vlastenecké gesto v úzkom zmysle. Skôr o spojenie osobnej a národnej pamäti s univerzálnym posolstvom, ktoré má byť zrozumiteľné aj mimo USA.
Prečo sa 11. september stále vracia
Aj po 25 rokoch ostáva 11. september dňom, ku ktorému sa vracajú politici, cirkvi aj verejné inštitúcie po celom svete. Dôvod nie je len v počte obetí či v dramatických obrazoch padajúcich Dvojičiek. Tieto útoky sa stali bodom zlomu, po ktorom sa zmenil jazyk bezpečnosti, zahraničnej politiky aj verejného strachu.
Pre dnešnú generáciu, ktorá si rok 2001 často už osobne nepamätá, má takéto výročie aj inú funkciu: pripomína, ako rýchlo môže jedna udalosť zmeniť chod dejín. Zároveň však otvára otázku, či sa svet za štvrťstoročie naozaj poučil. Pápežova formulácia o tom, že násilie dnes zasahuje „mnohých našich bratov a sestry“, naznačuje skôr skeptickú odpoveď. Menia sa miesta, aktéri aj politické kulisy, ale civilné obete, trauma a volanie po mieri zostávajú.
Medzi pietou a súčasnosťou
Vatikán sa pri podobných výročiach spravidla vyhýba straníckemu tónu. Ani teraz nešlo o komentár k americkej politike či k sporom o dedičstvo „vojny proti teroru“. Leo XIV zvolil oveľa širší rámec: spomenúť mŕtvych, pomenovať rany, ktoré trvajú, a obrátiť pozornosť k mieru ako k úlohe pre prítomnosť.
To je napokon dôvod, prečo podobné výroky rezonujú aj mimo náboženského prostredia. Nemusia presvedčiť každého a samy osebe nič nevyriešia, no v čase, keď je verejný priestor plný vojenskej rétoriky, odplaty a geopolitického súperenia, pripomínajú iný slovník. Slovník, v ktorom spomienka na obete neslúži na ďalšie stupňovanie nepriateľstva, ale na hľadanie hranice, za ktorú sa už násilie nemá vracať.
Aj preto má výročie 11. septembra v roku 2026 zvláštny rozmer. Nie je to len okrúhle číslo v kalendári. Je to test pamäti. A zároveň test toho, či si z minulých tragédií vieme odniesť viac než iba každoročný obrad.
Leo XIV vo svojom krátkom vystúpení nenabúkol veľké geopolitické riešenia. Pripomenul však dve veci, ktoré sa pri podobných dátumoch často rozchádzajú: vernosť minulosti a zodpovednosť za prítomnosť. Obete 11. septembra si podľa neho zaslúžia modlitbu a úctu. Svet roku 2026 si zasa zaslúži, aby sa slovo mier neobjavovalo iba pri pietnych výročiach.
Ilustračné foto: Efrem Efre / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.