Názor občana

Názor občana

Šokujúce výsledky ukrajinského prieskumu verejnej mienky na Kryme

Šokujúce výsledky ukrajinského prieskumu verejnej mienky na Kryme

V rámci iniciatívy Slobodný Krym, ktorú odštartoval ukrajinský politológ a krymský rodák Taras Berezovec, zorganizovali prieskum verejnej mienky na Kryme. Témou, pochopiteľne, bolo jeho pripojenie k Rusku. Výsledky prieskumu šokovali organizátorov.

 

Foto: Reuters

 

O výsledkoch tohto prieskumu verejnej mienky na Kryme, ktorý sa realizoval pod záštitou  prestížnej nemeckej prieskumnej spoločnosti GfK, pre agentúru Bloomberg porozprával známy ruský publicista Leonid Beršidskij, ktorý v súčasnosti žije v exilu v Nemecku. Hlavným prekvapením prieskumu verejnej mienky, ktorý zorganizovali ľudia, ktorých v žiadnom prípade by sa nedalo upodozrievať v náklonnosti k Rusku a Rusov, je to, že podľa výsledkov tohto prieskumu drvivá väčšina obyvateľov Krymu privítala pripojenie Krymu k Rusku a teší sa z dobrých perspektív tohto poloostrova. Organizátori prieskumu, ktorí majú výrazne negatívny postoj voči Rusku, boli šokovaní výsledkami prieskumu.

 

Leonid Beršidskij, ktorý z politických dôvodov odišiel z Ruska a presťahoval do Nemecka, pre agentúru Bloomberg povedal: „Tento prieskum zorganizovali v rámci iniciatívy Slobodný Krym, ktorú odštartoval ukrajinský politológ a krymský rodák Taras Berezovec. Oslovili v priebehu tretieho januárového týždňa prostredníctvom telefónu 800 obyvateľov Krymu  žijúcich v mestách s minimálne 20 000 obyvateľov. Výsledky prieskumu však boli pre  Berezovca ľadovou sprchou. Až 82 % respondentov uviedlo, že úplne podporuje pripojenie  Krymu k Rusku a ďalších 11 % vyjadrilo tomuto kroku aspoň čiastočnú podporu. Iba  4 % oslovených obyvateľov Krymu sa vyjadrili proti,“ zdôraznil.

 

Ruský azylant poukazuje na to, že sa ukrajinský politológ snaží výsledky prieskumu vysvetliť  orwellovskou atmosférou, ktorú sa všadeprítomným ruským tajným službám podarilo na Krymskom poloostrove vytvoriť. „Vzhľadom k prenasledovaniu režiséra Olega Sencova a zatknutiu niektorých proukrajinských aktivistov sa iba veľmi málo ľudí odhodlá prejaviť  odvahu a odsúdiť anexiu. Obzvlášť, keď im zavolá neznámy človek alebo dokonca cudzinec,“  vysvetľuje Beršidskij. Zároveň však priznáva, že oslovení obyvatelia Krymu sa proti návratu  ich poloostrova pod správu Ukrajiny vyjadrili i v rôznych neutrálnejších otázkach.

 

„Tesná nadpolovičná väčšina obyvateľov uviedla, že sa za posledné mesiace zlepšila ich životná úroveň. Týka sa to hlavne dôchodcov, ktorí poberajú o mnoho vyššie ruské dôchodky.  Byť súčasťou bohatšieho štátu, čím Rusko i napriek ekonomickej kríze spôsobenej poklesom  cien ropy a sankciami stále je, predstavuje pre väčšinu obyvateľov Krymu veľké lákadlo. A to i napriek poklesu príjmov z cestovného ruchu, ktoré boli pre poloostrov vždy kľúčové,“ domnieva sa Beršidskij.

 

Podľa informácií Berezovcovej iniciatívy Slobodný Krym príjmy klesli za vlaňajší rok z 5 na 3 miliardy dolárov. „Tieto straty sú však kompenzované z Moskvy, ktorá na Krym plánuje v tomto roku poslať vyše 700 miliónov dolárov. Ukrajina pritom také množstvo finančných prostriedkov nikdy neposielala. Na minulý rok bola v pláne približne iba asi polovica z toho, čo ponúka Moskva,“ informuje Beršidskij.

 

Ruský exilový publicista si všimol, že zmena v životoch obyvateľov Krymu z nich okrem iného urobila sofistikovanejších konzumentov médií. Naučili sa rozlišovať, že propaganda na nich číha na oboch stranách. „Až 80 %  z nich hovorí, že ukrajinské správy sú plné lží. A 84 % obyvateľov Krymu podľa ich slov sledujú pravidelne ruské média. Za najdôveryhodnejší zdroj informácií považujú sociálne siete a 29 % z respondentov tvrdí, že sa na ne môže  spoľahnúť. 42 % z respondentov má najväčšie obavy z vojenského konfliktu na východnej  Ukrajine. Je to však iba o 2 percenta viac než obavy z inflácie. Prípadná dopravná blokáda Krymu potom znepokojuje 22 % z nich,“ prezentuje výsledky prieskumu Beršidskij.

 

Odpovede 800 oslovených respondentov z Krymu podľa Beršidského naznačujú, že väčšina  obyvateľov poloostrova považuje Ukrajinu za chudobnú a nestabilnú krajinu, ktorej média sa voči nim stávajú nepriateľsky. „To je do istej miery presný odhad, ktorý nemá nič spoločné so  strachom alebo vymývaním mozgov Moskvou. Ukrajina dnes pre obyvateľov Krymu nepredstavuje alternatívu, o ktorú by mali záujem. Ako Berezovec zdôrazňuje, ukrajinským parlamentom neprešiel zatiaľ ani jeden legislatívny krok, ktorý by tunajším ukrajinským  vlastencom uľahčil ťažkú situáciu. Možno je to pravda, že ich bude asi iba 20 tisíc. Aj tak ide ale o komunitu, ktorú Kyjev nechal napospas jej osudu,“ kritizuje Beršidskij.

 

„Ľudia všade na svete chcú predovšetkým živ v krajine, ktorú považujú za prosperujúcu a  bezpečnú. Je ťažké si predstaviť, že za takú niekto môže považovať Rusko, ale to je všetko  relatívne. Z údajov ruských úradov vyplýva, že z východných oblastí Ukrajiny do Ruska presťahovalo už asi 850 tisíc utečencov, čo je o asi 240 tisíc viac než tých, ktorí sa rozhodli odísť do iných regiónov Ukrajiny. Referendum z vlaňajšieho marca, ktorým Rusko ospravedlňuje anexiu Krymu, nemôžeme brať za čistú mincu. Napriek tomu čaká Ukrajinu obrovské množstvo práce, aby presvedčila miestne obyvateľstvo, že Kyjev mu bude vládnuť lepšie než Moskva. Samotná propaganda tento problém vyriešiť nedokáže. K tomu sú potrebné peniaze, politická vôľa a v neposlednom rade priateľský postoj voči sklamaným a nedôverčivým občanom,“ uzatvára svoj hodnotenie ruský azylový publicista Leonid  Beršidskij.

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.