Školská reforma sa od septembra rozšíri na všetky základné školy. Najväčšia skúška ešte len prichádza

Po troch rokoch, keď sa do kurikulárnej reformy mohli základné školy zapájať dobrovoľne, prichádza povinná etapa. Ministerstvo školstva uvádza, že od septembra 2026 sa nový štátny vzdelávací program začne zavádzať na všetkých základných školách, a to postupne od prvého ročníka. Podľa rezortu bolo na jar do zmien zapojených 944 škôl, teda takmer polovica všetkých základných škôl na Slovensku.

Na papieri ide o jednu z najväčších zmien v základnom vzdelávaní za dlhé roky. V praxi však nepôjde o okamžitý obrat zo dňa na deň. Reforma sa bude do škôl presúvať po ročníkoch a prvé merateľné výsledky sa preto nedajú čakať hneď po jednom školskom roku.

Čo sa od septembra mení

Povinnosť prejsť na nový program platí od školského roka 2026/2027. Neznamená to však, že sa naraz zmení vyučovanie vo všetkých triedach. Nové kurikulum sa začne uplatňovať v prvom ročníku prvého cyklu a bude sa posúvať ďalej postupne. Ministerstvo školstva dlhodobo vysvetľuje, že cieľom nie je pridať viac učiva, ale zmeniť spôsob učenia: menej mechanického memorovania, viac porozumenia, práce so súvislosťami, spolupráce a praktického využívania vedomostí.

Súčasťou zmien je aj úprava školských vzdelávacích programov. Rezort v júnovom usmernení pripomenul, že školy musia do 31. augusta 2026 zosúladiť svoje programy s novelou školského zákona účinnou od 1. januára 2026. Do dokumentov majú doplniť aj systém podpory žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a stratégiu digitálnej transformácie. Ministerstvo zároveň uvádza, že dodatky k štátnemu vzdelávaciemu programu dopĺňajú aj AI gramotnosť.

Reforma nebude rovnaká v každej škole

Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi politickým oznámením a školskou realitou. Generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní Martin Kríž pre TASR povedal, že školy mali na prípravu priestor a že mnohé z tých, ktoré vstúpia do reformy až teraz, už niektoré zmeny v praxi uplatňujú. Zároveň však priznal, že časť škôl začala s prípravou len v posledných mesiacoch a bude potrebovať intenzívnu podporu.

Ešte kritickejšie hovoria o situácii zástupcovia učiteľov a analytici. Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov upozornil, že najväčšou výzvou budú práve školy, ktoré na reformu pripravené nie sú alebo sa s ňou nestotožňujú. Analytik INESS Robert Chovanculiak v tej istej téme pre TASR poznamenal, že v záverečnej skupine škôl, ktoré sa doteraz nezapojili, môže byť vyšší podiel riaditeľov a učiteľov, ktorí boli voči zmene kritickí.

To je podstatný moment. Reforma sa totiž nedá zaviesť len tým, že sa prepíšu osnovy a dokumenty. Ak učiteľ v triede nezmení spôsob práce, žiak zmenu pocíti len málo. Aj ministerstvo pripúšťa, že samotný nový vzdelávací program je nevyhnutná, ale nie postačujúca podmienka.

Čo to znamená pre rodičov

Rodiny nemusia čakať revolúciu v zmysle, že prváci dostanú od septembra úplne inú školu, než poznali ich starší súrodenci. Zmena bude skôr postupná a v mnohom ju rodičia uvidia na štýle vyučovania: viac prepájania predmetov, väčší dôraz na aktivitu detí, spoluprácu a používanie vedomostí v konkrétnych situáciách.

Zároveň však treba rátať s tým, že skúsenosť sa môže výrazne líšiť škola od školy. Tam, kde sa pedagogický tím pripravoval dlhšie, môže byť nábeh plynulejší. Inde môže prvý rok pripomínať skôr hľadanie funkčného režimu, než hotový model. Pre rodičov to znamená, že dôležitejšie než veľké sloganové očakávania bude sledovať, ako konkrétna škola komunikuje zmeny, hodnotenie aj podporu pre deti, ktoré potrebujú pomoc navyše.

Tlak na školy aj zriaďovateľov

Reforma nemá dosah len na učiteľov a žiakov. Zasahuje aj riaditeľov, školské tímy a zriaďovateľov, teda často obce a mestá. Tie musia počítať s tým, že zmena si pýta čas na plánovanie, interné vzdelávanie, metodickú podporu aj úpravy školských dokumentov. Pri menších školách môže byť problémom aj personálna kapacita alebo slabšia dostupnosť odborného zázemia.

NIVaM uvádza, že zavádzanie zmien podporuje cez vzdelávania, konzultácie, online kurzy a regionálnu podporu. Ministerstvo na jar hovorilo o viac ako 15-tisíc učiteľoch, ktorí prešli vzdelávaním, a o sieti podpory v regiónoch. To je dôležitá správa, no sama osebe ešte negarantuje rovnakú pripravenosť v každom okrese či na každej škole.

Výsledky neprídu hneď

Jedna z najväčších chýb by bola hodnotiť reformu po pár mesiacoch podľa dojmu, či je v školách „iná atmosféra“. Keďže sa nový program zavádza od prvého ročníka a postupne, prvé tvrdšie dáta o tom, či zmena prináša lepšie výsledky, budú mať zmysel až s odstupom rokov. Už teraz však NIVaM pripravuje kriteriálne testovanie žiakov 3. ročníka, do ktorého zahrnie aj školy, ktoré začali s novým kurikulom skôr.

To však neznamená, že prvé mesiace budú nepodstatné. Práve naopak. Ukážu, či sa podarilo vytvoriť aspoň základnú istotu medzi učiteľmi, či školám funguje metodická pomoc a či sa reforma nezasekne na formálnom vypĺňaní dokumentov. Slovenské školstvo už zažilo viacero zmien, ktoré zneli presvedčivo na tlačových konferenciách, no v triedach sa rozplynuli do administratívy.

Od septembra 2026 sa teda začne veľký test nie iba nového kurikula, ale aj schopnosti štátu sprevádzať školy zmenou, ktorá je pomalšia a náročnejšia, než naznačujú stručné politické heslá. Prváci budú jeho začiatkom. O tom, či išlo o skutočný obrat alebo len o ďalšiu reformu na papieri, sa však rozhodne až v nasledujúcich rokoch.

Ilustračné foto: Mikhail Nilov / Pexels