Foto: RIA-Novosti
Už nie sú separatisti?
Rozdiel je, samozrejme, v postoji Kyjevu a separatistov. Naše média široko informovali o požiadavkách Kyjevu, takže si trochu viac posvietime na to, čo chcú takzvaní separatisti. Vlastne slovko „separatisti“ už zasa nie je to najvhodnejšie. Všetko sa vracia na staré koľaje. Veď na začiatku konfliktu „separatisti“ nežiadali o východ z Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku. Vážne sa tým začali zaoberať, keď Kyjev odmietol ich požiadavky o riadenie samosprávy a používanie ruštiny. Až potom odzneli radikálne požiadavky.
Dnes celý svet vidí, že takzvaní „proruskí separatisti“ nie sú proti, aby zostali súčasťou Ukrajiny, veď to aj povedali. Ale majú svoje požiadavky: chcú žiť v slobodnej a demokratickej krajine a mať základné ľudské práva, ktoré má väčšina obyvateľov sveta – aspoň Európy... Niť svetoborné nežiadajú – iba tie veci, ktoré sú bežné pre nás všetkých. Takže nie je to kriminál.
Čo vlastne chcú
Samozrejme, v rámci vojenského konfliktu a zvláštnosti situácie na Ukrajine, aj tieto požiadavky na prvý pohľad vyzerajú tak trochu špecificky... Samovyhlásená Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika vyzvali Kyjev, aby uznal ich špeciálny štatút. V prvom rade žiadajú ukončiť protiteroristickú operáciu a zorganizovať slobodné voľby, uznať štatút ruského jazyka, ako druhého štátneho jazyka v tomto regióne, amnestovať členov domobrany, politických väzňov a politikov.
Obidve republiky žiadajú špeciálny štatút pre svoje ozbrojené zoskupenia, právo vymenovávať prokurátorov a sudcov a osobité pravidlá zahraničnopolitickej činnosti za účelom rozvoja hospodárskej a obchodnej spolupráce s Ruskom a celou Colnou úniou. Navrhujú zriadiť komisiu na prípravu zmluvy o mierovom urovnaní konfliktu na Ukrajine a obnove Donbasu. Stále prízvukujú, že prvým krokom musí byť zastavenie vojenských operácií – uzatvoriť mier alebo aspoň prímerie, aby sa dalo rokovať o mieri.
Je dohoda reálna?
Tieto návrhy odzneli v čase, keď ukrajinská armáda prehráva bitku za bitkou a preto zasa vytiahla z rukáva starý ošarpaný trik a obviňuje Moskvu, že poslala vojska na Ukrajinu. Je to ďalšia somarina, ktorej už neverí ani väčšina amerických politikov a médií.
Predstaviteľ vlády samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin včera v Minsku uviedol, že toto je iba začiatok procesu: „Dnes neočakávame podstatný prielom. Prišli sme s návrhmi, aby sme našli spoločnú reč a ukončili vojnu a zabíjanie ľudí. Žiadame priznanie špeciálneho štatútu pre územia Doneckej a Luhanskej republiky s právom vykonávať vlastnú zahraničnú obchodnú politiku, ktorá im umožní integrovať sa do Colnej únie pod vedením Ruska. Ale v prvom rade chceme mier,“ zdôraznil.
Samozrejme, niektoré požiadavky samovyhlásených republík nekorešpondujú s asociačnou dohodou, ktorú Kyjev podpísal s EÚ, ale, ako sa hovorí, sú možné varianty - a o tom treba rokovať. V každom prípade, krehký mier je lepší ako zúfalá vojna. Rokovania sa konečne začali. Znamená to, že šanca podpísania mierovej dohody je väčšia.
Čo s tou ruštinou?
Samozvaná Donecká a Lukanská republika požadujú, aby im vláda Kyjeva garantovala právo používať ruštinu ako úradný jazyk – druhý štátny jazyk. Podobná prax funguje aj vo viacerých európskych krajinách. V roku 2012 Ukrajina už prijala zákon, ktorý umožňuje zaviesť jednotlivým regiónom krajiny druhý úradný jazyk v prípade, že ním hovorí viac ako 10 percent obyvateľov.
Keď zákon nadobudol platnosť, 13 z 27 ukrajinských regiónov sa rozhodlo zaviesť ruský jazyk a dva regióny zaviedli maďarský a rumunský jazyk. Vo februári tohto roka však ukrajinský parlament zákon zrušil, ale toto rozhodnutie následne vetoval v tej dobe dočasný úradujúci prezident Olexander Turčynov. Podľa posledného sčítania ukrajinského obyvateľstva približne pre 75 percent obyvateľov Doneckého regiónu a asi pre 69 percent Luhanského regiónu je ruština rodnou rečou.
Prezident Petro Porošenko tvrdí, že ukrajinský jazyk musí zostať jediným úradným jazykom na Ukrajine. Avšak hneď dodáva, že je tu možnosť stanoviť pre ruský jazyk osobitný štatút v regiónoch, kde je prioritným – bol by to kompromis. Určite by sa s tým kompromisom súhlasili aj obyvatelia juhovýchodu krajiny.
Ako ďalej?
Čo teraz? Včera vicepremiér Doneckej republiky Alexander Purgin informoval, že rokovania v Minsku budú pokračovať 5. septembra a dúfa, že pôjde aj o konkrétne riešenia: „Budeme rokovať o zastavení paľby, výmene zajatcov systémom „všetky za všetkých“ – teda potom nezostanú žiadni zajatci. Chceme, aby sa vojna skončila – nemáme záujem o vojenský konflikt,“ prízvukoval.
V porovnaní s udalosťami ostatných mesiacov, je to určite krok dopredu. Začali sa rokovania. Je tu šanca dosiahnuť mier. Na čom sa dohodnú obidve strany – je to už iná otázka. Ale podstata je v tom, že sa prestane bojovať a zabíjať – to je v tejto chvíli hlavné. Je tu šanca aj pre kyjevskú vládu. Keďže sa začali rokovania, nemusí sa príliš snažiť o nejaké vojenské operácie – načo? Treba počkať na výsledok rokovaní. Ale, ak obidve strany chcú mier, určite sa dohodnú. Bolo by dobre, keby im v tých rokovaniach nik nezavadzal...


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.