Dňa 11. mája 2014 uplynul rok od dňa, keď v nadväznosti na vyhlásanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky v apríli 2014 , obyvatelia Donbassu zorganizovali referendum o sebaurčení, kde ľudia odpovedali na jednu otázku: "Podporujete zákon o štátnej nezávislosti Doneckej (Luhanskej) ľudovej republiky? "
Referendum sa konalo v podmienkach pokračujúcej vojenskej operácie (ATO-antiteroristická operácia) ukrajinskej armády proti obidvom regiónom. Napriek tomu, ako vidno na fotografii, zachytávajúcej účastníkov referenda, hlasovanie sa konalo s nezvyčajne vysokou účasťou voličov: 71% v Doneckej oblasti a 81% v regióne Lugansk.
Väčšina z tých, ktorí prišli voliť, podporili myšlienku štátnej nezávislosti DPR a LPR. V DPR, 89,7% z tých, ktorí odovzdali svoje hlasovacie lístky (2.511.441), odpovedali kladne. V LPR, kde hlasovalo 1,6 milióna ľudí, 96,2% dalo kladnú odpoveď.
Čiže takmer 90% z tých, ktorí sa zúčastnili na referende, hlasovali za nezávislosť nových štátnych útvarov. Kyjev dostal jasný signál, že je potrebný dialóg s rusky hovoriacimi regiónmi a mal by vykonať ústavnú reformu, ale politici na čele Ukrajiny po prevrate nechceli ani počuť o týchto požiadavkách východných ukrajinských obyvateľov.
Moskva poznamenala, že vzhľadom na vysokú účasť v referendách v Donecku a Luhansku rešpektuje vôľu obyvateľov regiónov. "Moskva s rešpektom považuje vyjadrenie obyvateľstva v Donecku a Lugansku, a vychádza z toho, že praktická realizácia výsledkov referenda sa bude konať v civilizovanej podobe, spôsobom bez opakovania násilia, prostredníctvom dialógu medzi predstaviteľmi Kyjeva, Donecka a Luganska, "povedal ruský hovorca prezidentskej tlačovej služby.
Kremeľ odsúdil použitie násilia, "vrátane použitia ťažkých zbraní proti civilistom" a uviedol, že Rusko privíta "všetky snahy o sprostredkovanie mierového riešenia".
Naproti tomu "Západ" odmietol uznať výsledky hlasovania , vyhlasil, že boli nelegitímne, a rozšíril svoje sankcie proti Rusku.
Konflikt prerástol v totálnu občiansku vojnu, v ktorej podľa Organizácie spojených národov, bolo zabitých viac ako 6000 ľudí a stovky tisíc ľudí boli nútené opustiť Ukrajinu, podľa údajov OSN viac ako 2 milióny ľudí sa stali utečencami, pričom bola zničená takmer z 90% infraštruktúra najväčších priemyselných oblastí v krajine, v dôsledku zrážok medzi ukrajinskými vojakmi a miestnymi milíciami počas operácii ATO, vedených od polovice apríla 2014, v snahe potlačiť povstanie a znovu získať kontrolu nad separatistickými regiónmi.
Prvé prímerie bolo sprostredkované Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dňa 5. septembra roku 2014 v bieloruskom hlavnom meste Minsku dva dni po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin navrhol svoj plán na urovnanie situácie na východe Ukrajiny. Prímerie však nevydržalo dlho a bolo veľakrát porušené najmä ukrajinskou armádou.
Minsk II., v dňoch 10.-12. februára, 2015 sa v Minsku zišli predstavitelia tzv. Normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Rusko, Ukrajina) , ktorí sa snažili vyriešiť krízu v takmer 16 hodinovom maratóne rokovaní za zavretými dverami.
Na týchto rozhovorov bol prijatý13-bodový balík opatrení na zabezpečenie vykonánia dohôd z Minska zo septembra 2014, okrem toho balíček obsahoval najmä dohody o zastavení paľby od 15. februára, ako prioritnú úlohu odsun ťažkých zbraní, ako aj opatrenia na dlhodobé politické urovnanie situácie na Ukrajine, vrátane zriadenia pracovných podskupín na vykonanie ústavnych zmien týkajúcich sa postavenia DPR a LPR.
Trvalé prímerie nastane na východe Ukrajiny až vtedy, keď Kyjev zmenou svojej ústavy upraví (bližšie neurčeným spôsobom) status Donbasu. Ťažko však ukrajinský parlament vo svojom súčasnom zložení niečo také odsúhlasí. Líder ukrajinského radikálneho združenia Pravý sektor Dmitrij Jaroš vyhlasuje, že jeho bojové zoskupenie neuznáva Minské dohody a bude pokračovať v bojoch. Za posledné dni hlási DPR a LPR sústavné porušovanie prímeria z ukrajinskej strany. Je jasné, že kyjevská vláda sa sotva zmieri s tým, že bude mať nablízku nejaký región, ktorý má odlišné názory na svet ako Kyjev či Ľvov.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.