Foto: http://zivot.azet.sk
Takže zatiaľ nevieme, čo nás čaká... Teda čo čaká našich potomkov. Zatiaľ viacerí vedci predsa tvrdia, že sa bude otepľovať. Pozitívom je to, že odborníci našli skutočnosti, ktoré brzdia proces otepľovania. Tieto skutočnosti sú dokonca dosť prekvapivé. Na jednej strane, sú to pomerne negatívne a nebezpečné veci. Na druhej strane, brzdia proces otepľovania.
A tu sa začínajú prekvapenia... Dokonca aj neveľké sopečné erupcie a nielen silné brzdia proces globálneho otepľovania, tvrdia vedci z Livermolského Národného laboratória v USA. Ich objav pomôže presnejšie modelovať varianty klímy na Zemi – čo bude o 50, 100, 1000 rokov... Samozrejme, aj v týchto modeloch zatiaľ zostáva veľmi veľa neznámych.
K tomuto revolučnému záveru prišli americkí vedci na základe dôkladnej štatistiky zmien klímy za niekoľko desiatkov rokov. Zistili, že od r. 1970 do r. 1998 sa každých 10 rokov otepľovalo rýchlosťou 0,17 stupňov Celzia. A od r. 1998 do r. 2012 sa toto tempo značne znížilo – do 0,04 stupňov za desaťročie. Vedci predpokladajú, že tento klimatický paradox nejako súvisí s aktívnosťou vulkánov. O ich vplyve na klímu vedeli vedci dávno. Počas erupcií sa do horných vrstiev atmosféry dostávajú častice prachu a zlúčeniny síry.
Vedec Alexander Ginzburg vysvetľuje: „Zlúčeniny síry sa menia na malé kvapky rozriedenej kyseliny sírnej alebo sírnatej. Kvapky fungujú ako dodatočná vrstva mrakov odrážajúca slnečné svetlo. V dôsledku toho sa na povrch Zeme dostáva menej svetla a skleníkový efekt vedie k menšiemu otepľovaniu ako keby taká odrážajúca vrstva v atmosfére nebola.“
Po sopečnej erupcii na Krakatau v Indonézii v roku 1883 zostalo v mnohých oblastiach zemegule chladnejšie, veľmi snežilo. Tento fenomén trval 4 roky. Alebo je tu aj čerstvý príklad: aktivita vulkána Pinatubo na Filipínach 3 roky znížila priemerné svetové teploty.
V dejinách Zeme boli celé epochy, keď sa klíma menila, predovšetkým kvôli vulkánom. Tento jav komentuje ruský geofyzik Viktor Bokov: „Pred 60 tisíc rokmi z vulkánov uniklo gigantické množstvo tepla. Celá Zem sa ponorila do popolu a začalo sa navyše obrovské ochladenie. Je to vidieť podľa analýzy, ktorú vedci uskutočnili na základe vzoriek zeme z veľkej hĺbky. Vtedy našli vrstvu popola.“
Práca vedcov z USA vysvetľuje, že sopečné erupcie, aby ovplyvnili klímu, musia byť časté, hoci nech aj slabé. Pretože sa pritom do atmosféry takisto dostávajú sírne zlúčeniny. Kyselinové oblaky sa dlho nerozpadávajú a kompenzujú otepľovanie.
Avšak činnosť vulkánov vysvetľuje iba časť klimatického paradoxu – zaostávanie tempa otepľovania od predpovedaného teóriou. Vedci z Livermolu si myslia, že treba počítať takisto s dlho ťahajúcim sa poklesom slnečnej aktívnosti a taktiež s tým, že zvýšenie hladiny svetového oceánu vedie k silnejšiemu pohlteniu tepla atmosférou. A hoci sa úloha vulkánov v klimatickom modeli stala jasnejšou, aj tak to neumožňuje robiť dlhodobé predpovede klimatických zmien: predpovedať sopečné erupcie ľudstvo zatiaľ nemôže.
Zisťuje sa, že proces globálneho otepľovania brzdí aj ďalšia vec, ktorú určite môžeme považovať za negatívnu – znečistenie vzduchu. Najviac tento proces poškodzuje USA a Áziu. Napríklad, znečistenie vzduchu v Číne a ďalších ázijských krajinách má vplyv na vývoj počasia na severnej pologuli. Silný smog z Ázie totiž vedie k zvýšenej tvorbe búrok nad Tichým oceánom, čo ovplyvňuje počasie aj v iných častiach sveta. Tvrdí to najnovšia štúdia zverejnená vo vedeckom časopise PNAS.
"Má to dramatické dôsledky. Znečistenie vedie k tvorbe hustejších a väčších mrakov, a tým aj k silnejším dažďom," povedal pre BBC jeden z autorov štúdie Yuan Wang z Technologického inštitútu v Kalifornii. Niektoré štáty Ázie, najmä Čína, bojujú už roky s vážnym znečistením ovzdušia. V čínskom Pekingu ako aj v indickom Naí Dillí hranice znečistenia často prekračujú povolené limity. Smog však má škodlivé dôsledky nielen pre tamojších obyvateľov.
Vedci zistili, že prachové častice sa vzdušnými prúdmi dostávajú na sever Tichého oceánu, kde sa zmiešajú s drobnými vodnými kvapkami vo vzduchu. To spôsobuje zväčšovanie a hustnutie oblakov, z ktorých sa potom nad oceánom vytvárajú intenzívne búrky.
"Znečistenie ovzdušia v Ázii vplýva na počasie v iných častiach sveta najmä v zimnom období," povedal Wang a dodal, že tento vplyv sa prejavuje v krajinách ležiacich v smere vzdušného prúdenia, teda najmä v štátoch severnej Ameriky.
Nevieme, ako sa budú cítiť naši potomkovia, ale je jasné, že naša generácia ešte nebude svedkom katastrofálneho globálneho otepľovania alebo ochladenia.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.