Foto: Reuters
Kamarát spomenul aj na „staré hriechy“ Američanov: kórejskú vojnu, udalosti na Granade, vojnu vo Vietname a iné. V závere utrúsil ešte dve zaujímavé poznámky, ale tie uvediem až na konci tohto článku. Možno Američania majú zázračný prútik? Všetko sa zmení, čoho sa len dotknú. Ale ten prútik je zjavne pokazený alebo otrávený: po jeho dotyku nastáva skaza.,.
Zaoceánski „šachisti“, pre ktorých je celý svet iba nezáživná šachovnica, počítačová hra, už niekoľko desaťročí rozohrávajú „šachové partie“ na Blízkom Východe. Organizujú revolúcie, štátne prevraty a vojny ako na bežiacom páse. „Inštalujú demokratické režimy“ podľa svojich predstáv. Zabúdajú iba na dve veci: to, že mnohí ľudia na svete majú iné predstavy o demokracii a spôsobe života ako Američania, a to, že nikto nemá právo so zbraňami v rukách vlámať sa do „cudzieho bytu“ a robiť tam svoje poriadky, meniť vedenie krajiny, rozkazovať, súdiť, popravovať a zabíjať vo vojne, ktorú vyvolal.
Výsledky týchto zásahov vidíme každý deň. Blízky Východ sa premenil na jedno veľké bojisko. Takmer v každej krajine tam zúri vojna a konflikt sa stále zosilňuje a rozširuje sa na susedné krajiny. Stáva sa vlastne to, čo Američania chceli zlikvidovať najviac: všade útočia islamisti a obsadzujú nové a nové územia.
Črtajú sa zmeny na mape. Islamistov nezaujímajú oficiálne hranice. Keď sa už vydali do boja, tak nech sa to oplatí: prečo by ovládli iba jeden štát, keď majú možnosť obsadiť viaceré krajiny a vytvoriť spoločný islamský štát? Ako je to v súčasnosti?
Islamisti kontrolujú takmer celú sýrsku provinciu Dajr az-Zaur – akurát ešte neobsadili hlavné mesto tejto metropoly a letisko. Sú blízko irackých hraníc a majú na pláne dobyť aj hlavné mesto Bagdad. V regióne operujú desiatky islamských vojenských skupín. Preto aj tam pokračujú čudné „šachy“. Napríklad, islamskí militanti zo skupiny Front an-Nusra, odnože al-Káidy, sa vo štvrtok stiahli z dvoch sýrskych miest Majádín a Šahajl pri hraniciach s Irakom. V tom istom čase na východe Sýrie pokračuje ofenzíva konkurenčnej organizácie Islamský štát, donedávna ISIS.
Vedenie Islamského štátu sa snaží zjednotiť samostatne bojujúce islamské skupiny. Vernosť postupujúcim islamistom už prisahali aj mnohí miestni kmeňoví ozbrojenci. Kontrolujú v Sýrii už päťkrát väčšie územie, než je rozloha susedného Libanonu. Prevzali tiež kontrolu nad najväčším ropným poľom v krajine, ktoré bolo doteraz pod kontrolou Frontu an-Nusra.
„Čistokrvní“ irackí povstalci sa pripravujú zaútočiť na Bagdad a v hlavnom mieste umiestnili tzv. spiace bunky pripravené povstať v čase „d“ a pomôcť útočiacim zvonka. Iba v západnej časti Bagdadu sa nachádza okolo 1500 členov buniek tzv. piatej kolóny a ďalších tisíc ich je v okolí metropoly. Ich cieľom je preniknúť do tzv. Zelenej zóny, opevnenej oblasti s vládnymi budovami na západnom brehu rieky Tigris, ktorú vybudovali Američania. Odtiaľ by podnikali útoky do zvyšku mesta.
Politici a analytici, ktorí si ešte nestratili zdravý rozum, sú znepokojení stúpajúcim napätím na Blízkom východe. To, že by tam mohla vypuknúť totálna vojna, je dosť pravdepodobné tak, ako nikdy predtým. Islamisti postupujú, Irak naopak upadá do chaosu. Ozbrojenci z ISIL a niektoré radikálne útvary útočia na rad miest na severe Iraku. Obsadili celú provinciu Ninawa, jej správne stredisko Mosul, priblížili sa tesne ku kurdskémi Kirkúku. Tu sa ale islamistov podarilo zastaviť.
Ako sa ukázalo, Kurdi sú jedinou reálnou silou v Iraku, ktorá je schopná čeliť vážnej hrozbe. Bagdad s nimi ale nemôže vážne počítať. Kurdi mienia vytvoriť svoj vlastný štát. Mnohí analytici sa domnievajú, že podobný scenár je výhodný pre Spojené štáty a je vlastne „zrežírovaný“ USA. Ak sa Kurdom bude dariť, nezastavia sa na hraniciach Iraku, pokúsia sa /v záujme vytvorenia svojho nového štátu/ obsadiť aj rad území v Turecku, Iránu a Sýrii, čo cítiteľne oslabí všetky tieto krajiny – o to sa vlastne snažia aj USA, aby mohli pokojne dominovať v regióne. Ak to nepôjde podľa amerického scenára, USA zasa zasiahnu, ako to bolo už viac razy. Dôvod sa určite nájde. Ak nebudú fakty, Američania si už niečo vymyslia.
V tejto súvislosti analytici si spomínajú udalosti v r. 2003, keď sa uskutočnila vojenská invázia USA do Iraku pod čisto vymyslenou zámienkou, ktorú podsunuli spravodajské služby, a napriek medzinárodným normám. V Iraku dodnes zúri vojna a chaos a nik nevie, ako to zastaviť. Krajina sa rozpadáva na tri časti - kurdskú, šiitskú a sunnitsku.
„Najväčším nešťastím je ale to, že sa mezikonfesná vojna môže rozšíriť na celý región,“ tvrdí turecký vojenský expert Koray Gürbüz. „V tomto regióne je už od roku 2006 v plnom prúde šiitsko-sunnitská konfrontácia. Myslím si, že ISIL sa neobjavil len tak z ničoho nič, nečakane, a nebol by taký mocný len vďaka vlastným silám. Podľa mňa je Islamský stáť v Iraku a Levante iba jedným z nástrojov realizácie projektu Veľkého Blízkeho východu postupne realizovaného Spojenými štátmi v tomto regióne,“ zdôraznil K. Gürbüz.
Čo vlastne dosiahli Američania na Blízkom Východe? Všade sú samé konflikty – medzikonfesné a etnické. Radikálny islam útočí. Američania zapríčinili pád viacerých režimov v regióne. A čo sa zmenilo? Vystriedali ich islamskí extrémisti. To je teda veľká výhra! USA dlho budovali vlastný geopolitický model na Blízkom východe. Potrebovali spojencov, marionetky, sluhov – vlastne to, čo sa snažia vytvoriť aj v EÚ, aj keď inými – menej krvavými metódami. Spojené štáty vždy používali systém “Aj keď je to lotor, ale je to náš lotor“. Bolo im úplne jedno, či nejaký režim alebo vodca je diktátorský, krvavý, nemorálny. Podstatné bolo to, aby bol spojencom Ameriky. USA pokojne spolupracovali s Talíbami v Afganistane, s Al-Káidou, Kurdmi, s Moslimským bratstvom a pod. Bohužiaľ, často strácali nad spojencami kontrolu a spojenci sa stávali nepriateľmi...
Svojou nerozvážnou a mimoriadne nebezpečnou politikou v regióne Američania otvorili skrinku Pandory, z ktorej sa vyšmykol radikálny islam. V dôsledku arabskej jari získali moc radikálne, diktátorské režimy, ktoré nie sú menej krvavými ako ich predchodcovia.
Čo sa bežne deje v „dezorientovaných“ Američanmi krajinách? Americké vojská odchádzajú, nainštalované Američanmi slabé režimy ledva prežívajú, radikálni islamisti útočia – v Afganistane, v Iraku, v Líbyi, v Sýrii a pod. Často však Američania iba avizujú, pekne maskujú odchod vojsk. Oficiálne jednotky síce odchádzajú, ale zostávajú „poradcovia“ a polovojenské neštátne jednotky, celé armády žoldnierov, desiatky, ba státisíce vojakov. Sú na Blízkom Východe, sú aj na Ukrajine. Ale jediné, čo spôsobuje dotyk amerického „čarovného prútiku“ je to iba chaos, krv a smrť tisíc ľudí po celom svete.
Američania zjavne zaspali dobu. Stále chcú zostať svetovým lídrom, pánom nad touto planétou a strašne sa jedujú, keď vidia, že sa celé ich impérium, celý ich „americký sen“ rozpadáva. Organicky nedokážu stráviť to, že svet je mnohopolárny. Neprijímajú nové reálie, nechcú rokovať a partnermi a hľadať kompromisy. Chcú vládnuť, rozkazovať, poučovať. Preto začali zúrivú vojnu proti najväčším konkurentom – proti Rusku. Preto bol Majdan, preto sa prelieva krv na východe Ukrajiny. Ako na Blízkom Východe, tak aj v Európe Američania sa snažia oslabiť konkurentov tým, že „organizujú“ prevraty a vojny v susedných krajinách a zaťahujú do nich najväčších súperov v snahe oslabiť ich čo najviac.
Tak alebo inak, ako na Blízkom Východe, tak aj na Ukrajine im sa zatiaľ darí: americký čarovný prútik sa dotkol týchto regiónov a všade je chaos, vojna, zabíjanie, krv, smrť. Chudáci Američania ani netušia, že sa im voľakedy tento prútik zlomí a určite zasiahne ich samotných – a potom nič ich nezachráni pred skazou, ktorú sami rozširovali po celom svete v priebehu niekoľkých desaťročí...
A teraz o dvoch poznámkach môjho kamaráta. Na margo činnosti USA na Blízkom Východe /to isté vlastne robia aj na Ukrajine/ povedal dve veci: „Američania sa vždy a všade pchajú so svojimi hamburgermi, coca-colou a sprostými reality šou. Myslia si, že celá planéta musí žiť tak, ako si na to zvykli sprostí Amici. Ale na Blízkom Východe, v Ázii, v Latinskej Amerike, v Európe, ba aj v Rusku či na Ukrajine majú svoje tisícročné tradície, kultúru, zvyky, svoj spôsob života, vieru, názory na to, ako treba žiť a pod. Drvivá väčšina obyvateľov planéty nepotrebuje americkú žbrndu. Je to otrava! Ale stále nám ju pchajú do úst. A keď to nejde po dobrom, tak sa leje krv... A ešte niečo. Nemajú právo za pomoci vojenskej sily miešať sa do cudzích záležitostí a meniť tam vlády, zabíjať, vyvolávať chaos. Aby bolo všetko jasné. Nielen oni nemajú na to právo – nikto nemá na to právo! Ale takmer všetky národy a krajiny si to pochopili - bohužiaľ, iba Američania to nevedia pochopiť. Budú za to tvrdo potrestaní...“
Nie je čo dodať – myslím si to isté. A čo vy?..


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.