Spoločnosť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, známa ako JESS, je už roky nosičom projektu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Ide o spoločný podnik, v ktorom má 51-percentný podiel štátna JAVYS a 49 percent drží česká energetická skupina ČEZ. Práve tento český podiel sa v posledných mesiacoch stal predmetom politického aj ekonomického sporu.
Vláda totiž deklarovala, že nový jadrový zdroj chce pripravovať pod plnou vlastníckou kontrolou Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva v júni uviedlo, že pred ďalším posunom projektu je nevyhnutné vysporiadať majetkový podiel ČEZ v JESS a určiť pre Slovensko „transparentnú férovú odkupnú cenu“. Zároveň oznámilo, že požiada o ďalšie odborné posudky podľa štandardných medzinárodných pravidiel, keďže kabinet 10. júna 2026 nerozhodol o presune akcionárskych práv JAVYS z ministerstva hospodárstva na Úrad vlády.
Dve odlišné interpretácie toho istého procesu
Jadro sporu nie je v tom, či má štát záujem český podiel odkúpiť. Tento záujem potvrdzujú slovenské aj české zdroje. Otázkou je, či je potrebné cenu určovať nanovo, alebo už bola dohodnutým mechanizmom určená.
Ministerstvo hospodárstva v augustovom stanovisku tvrdilo, že potreba nového nezávislého odborného ocenenia bola identifikovaná už v januári 2026. Rezort argumentuje tým, že pri transakcii takéhoto významu musí mať štát dostatok odborných podkladov a chrániť svoje ekonomické záujmy aj verejné financie.
Naopak samotná JESS v polovici júla pre TASR uviedla, že finálna cena za odkúpenie podielu ČEZ už bola stanovená v procese, na ktorom sa akcionári spolu s ministerstvom hospodárstva dohodli ešte v roku 2025. Táto formulácia naznačuje, že medzi rezortom a spoločnosťou nepanuje zhoda ani v základnom opise stavu rokovaní.
Aj verejnoprávna STVR v júli upozornila, že ministerstvo hospodárstva už druhýkrát nestihlo termín na urovnanie vlastníctva v JESS. Rezort vtedy opakoval, že musí dbať na transparentnosť a férovosť odkúpenia podielu ČEZ.
Prečo je JESS dôležitý podnik
Hoci sa aktuálna debata točí okolo akcií a posudkov, v pozadí je strategická otázka energetiky. Podľa informácií zverejnených na webe JESS má byť nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach kľúčový pre energetickú bezpečnosť Slovenska a pre udržanie bezemisnej výroby elektriny. Spoločnosť zároveň pripomína, že proces umiestňovania jadrového zariadenia nadväzuje na posúdenie vplyvov na životné prostredie z roku 2016 a že v máji 2024 získala právoplatné povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia v lokalite Jaslovské Bohunice.
To znamená, že nejde o neaktívnu schránku, ale o firmu, cez ktorú štát pripravuje jednu z najväčších budúcich investícií v slovenskej energetike. Práve preto je spor o cenu podielu citlivý: ak štát zaplatí priveľa, bude čeliť kritike za nehospodárnosť, ak bude proces naťahovať, môže zdržovať prípravu celého projektu.
Čo hovoria české dokumenty
Dôležitý pohľad prinášajú aj materiály samotnej skupiny ČEZ. V jej finančných dokumentoch za rok 2025 je investícia v JESS klasifikovaná ako aktivum držané na predaj. ČEZ uvádza, že slovenský štát v roku 2024 deklaroval zámer postaviť nový jadrový zdroj prostredníctvom spoločnosti pod stopercentnou kontrolou Slovenska, skupina dostala návrh na odkúpenie svojho 49-percentného podielu a v roku 2025 prebiehali rokovania o podmienkach predaja. Dozorčí orgán ČEZ podľa dokumentu súhlasil s predajom za stanovených podmienok a skupina považovala dokončenie transakcie v roku 2026 za vysoko pravdepodobné.
To je podstatné z dvoch dôvodov. Po prvé, potvrdzuje to, že na oboch stranách naozaj existoval záujem transakciu uzavrieť. Po druhé, česká strana hovorí o „stanovených podmienkach“, čo skôr podporuje verziu, že proces bol už pomerne ďaleko. Samo osebe to však ešte nedokazuje, že slovenská vláda mala alebo má povinnosť akceptovať konkrétnu cenu bez ďalšieho preverenia.
Do hry vstúpila aj politika
Prípad sa postupne presunul z úrovne podnikového rokovania aj do vysokej politiky. Program rokovania Národnej rady z 25. augusta 2026 zaradil informáciu o aktuálnom stave vlastníckej štruktúry JESS, medializovanom zámere odkúpiť podiel ČEZ a tiež o možných dopadoch zmeny vlastníctva na prípravu nového jadrového zdroja. Súčasťou debaty mali byť aj kompetenčné zmeny súvisiace s navrhovaným presunom JAVYS pod Úrad vlády.
To ukazuje, že spor sa netýka len technického ocenenia podielu, ale aj toho, kto má mať politickú a výkonnú kontrolu nad ďalším postupom. V praxi ide o kombináciu energetickej stratégie, majetkovej politiky štátu a mocenského zápasu o riadenie veľkého projektu.
Kde je dnes otvorená otázka
Najotvorenejšou otázkou zostáva, či nové znalecké alebo expertné posudky povedú len k potvrdeniu už skôr nastavenej ceny, alebo ju zásadnejšie spochybnia. Z dostupných verejných zdrojov zatiaľ nevyplýva, aká konkrétna suma je na stole. Bez tejto informácie sa spor o „férovosť“ vedie najmä na úrovni procedúry, nie čísel.
Pre ekonomický pohľad je pritom dôležité práve to, že štát sa pri takomto obchode snaží zladiť dve nie vždy kompatibilné ambície: konať rýchlo a zároveň preukázať, že kupuje za cenu obhájiteľnú voči verejnosti. Pri JESS to navyše komplikuje fakt, že nejde o bežnú firmu, ale o spoločnosť naviazanú na budúcu jadrovú investíciu s veľkým strategickým významom.
Ak sa preto v najbližšom období podarí transakciu uzavrieť, nebude rozhodujúce len to, či ČEZ zo spoločnosti odíde, ale aj to, akým spôsobom štát obháji cenu a proces. Práve na tom bude stáť dôveryhodnosť celej operácie aj ďalších krokov okolo nového jadrového zdroja v Bohuniciach.
Ilustračné foto: K / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.