Názor občana

Názor občana

Nástroje amerického totalitarizmu – fašizmu a imperializmu (doslov autora)

Nástroje amerického totalitarizmu – fašizmu a imperializmu (doslov autora)

Doslov autora k seriálu Zločiny z 11.septembra 2001. "Prečo došlo k udalostiam tzv. „9/11“ - 11. septembra 2001? A aké boli / sú ich dôsledky? Pokúsim sa to stručne vysvetliť. "

Po skonční „studenej vojny“ a rozpade Sovietskeho zväzu ľudia začali žiť  v nádeji, že zavládne spolupráca medzi národmi / štátmi a trvalý mier spojený s ekonomicko-sociálnym rozvojom. Hoci toto prijala väčšina ľudí s radosťou, istá skupina cítila a myslela ináč. Opačne. Hrozne sa tej situácie zľakla, pretože pre výrobcov zbraní a ostatného vojenského materiálu to predznamenalo skazu. Podobne aj pre pre tých, ktorí svoju kariéru a obživu založili na vojenstve. A konečne to boli bankári, ktorí financujú zbrojný priemysel, armády a vojny, a ktorí pôžičkami  a rôznymi finančnými machináciami zberajú úžasné zisky a nadobúdajú obrovské majetky. V týchto radoch vypukla panika. Bolo ju treba liečiť. Terapia a liek sa našli, aj keď ten liek a liečba boli staré ako ľudstvo – neprestajné rinčanie zbraní, výbuchy granátov a bômb a plač a nárek postihnutých vdov, sestier, sirôt a opustených rodičov . A nekonečné utrpenie bojujúcich mužov. Vládnuce vrstvy Spojených štátov amerických sa rozhodli pre túto terápiu, ktorá im zabezpečí to, na čo oni boli zvyknutí, zisky a blahobyt. Bolo treba začať s nepokojom, s vojnou.  Ale ako na to ísť?

 

I dali sa dohromady múdre americké hlavy a vymysleli veľké veci. Zistili, že Amerika ešte stále nie je bezpečná a že nepriateľ  číha za každým rohom. Tiež zistili, že sa blíži nové storočie, ba tisícročie. A keďže existujúci svetový poriadok, spolu s medzinárodnými inštitúciami akou, okrem iných, bola Organizácia spojených národov – OSN, sa nestotožňoval s americkými predstavami a ambíciami svetového vladára, tak bolo treba v súlade s nápisom na americkom dolári „Novus Ordo Seclorum“ zaviesť na celej Zemi Nový svetový poriadok - „New World Order“. A pustili sa do práce, a v roku 1997 splodili vojnychtivý spolok PNAC , „Project of New American Century“, Projekt nového amerického storočia, kde vydali najprv svoj „Manifest zásad“ a postupne sériu článkov a výziev. V septembri roku 2000 nasledovala ich Správa - traktát „Rebuilding America´s Defences“ – Prebudovanie obrany Ameriky.  Súborne je to akoby novodobá americká štátna biblia; v dôležitosti sa takmer rovná Deklarácii americkej nezávislosti. Cestovný poriadok Spojených štátov amerických pre nasledujúce 21. storočie. V uvednej Správe PNAC tvrdí, že „Spojené štáty sú jedinou superveľmocou“. „Stratégia Ameriky by mala zachovať a zväčšiť túto výhodnú pozíciu... Amerika má utvárať medzinárodný poriadok v súlade s americkými záujmami“. PNAC požadoval taký štátny rozpočet ktorý by zabezpečil americkú svetovú hegemόniu. Požaduje zvýšiť výdavky na „obranu“, tak aby Amerika „mohla viesť vojny, a v simultánne vedených veľkých vojnách rozhodne zvíťaziť“. Prebudovanie obrany vyžaduje „udržiavanie nukleárnej strategickej superiority, vývoj raketovej obrany a jej globálne uvedenie do prevádzky,  kontrolu vesmíru a „kybernetického priestoru“ a podobné „mierové“ opatrenia.  Amerika vždy potrebovala  vojny. Tých mala neúrekom. Podľa tohoto dokumentu je v novom storočí dôležité „tvoriť situáciu predtým, než sa ukáže kríza“. „Prebudovanie obrany“ hovorí o novej ére americkej dominancie; že „to bude zdĺhavý a ťažký proces transformácie, ibaže by došlo ku KATASTROFICKEJ A KATALIZAČNEJ UDALOSTI, AKO NOVÝ PEARL HARBOR“. K nej presne po roku došlo – 11. septembra 2001. Finančno - priemyselno- vojenský konglomerát sa dočkal vojnovej rozbušky, 9/11, a ňou začal, ako povedal prezident G.W. Bush, permanentú vojnu, ktorá trvá dodnes.

 

Poznámka: Tieto spisy predchádza kniha významného amerického verejného činiteľa Zbigniewa Brzezinského „The Grand Chessboard“, Velká šachovnica, z roku 1997. To je akási základná učebnica novodobého amerického imperializmu, zameraná  proti celému svetu, ale najmä proti Rusku, ktoré má Amerika poraziť, ovládnuť a jeho bohatstvo vyrabovať. Je to „Mein Kampf“ (A. Hitler) americkej vládnucej zločineckej kliky. Sú v nej mapy a šípky smeru útoku na Rusko.     

 

Zločin 9/11 bol vlastne palácovou revolúciou, keď  vládnuca špička americkej spoločnosti dokázala, že v Amerike má absolútnu moc. Moc sústredenú v rukách niekoľkých bohatých jedincov / rodín a v hlavných organizáciach a útvaroch vlády USA. Medzi ne patria najmä armáda s vojenským letectvom, potom tajné služby: Secret Service, Tajná služba, FBI, federálna polícia, CIA - Central Intelligence Agency, domáca a zahraničná výzvedná a diverzantská služba, NSA – National Security Agency, celosvetová výzvedná agentúra, FAA- Federal Aviation Administration, Federálna správa letectva a iné. Tieto všemocné organizácie a útvary ktoré naplánovali, zorganizovali a vykonali zločiny 9/11 dostali po udalostiach ešte viac právomocí a zdrojov a v skutočnosti premenili Spojené štáty, z predtým aspoň čiastočne demokratického, na úplne TOTALITÁRNY FAŠISTICKÝ ŠTÁT, tvrdú diktatúru bohatej a silnej menšiny nad celým národom.

 

Hlavnými nástrojmi diktatúry  tohoto režimu po 11. septembri 2001 sú najmä nasledovné politicko-právne normy:

 

Prvým zákonom vyneseným už mesiac po udalostiach je the Patriot Act – Vlastenecký zákon, ktorý hrá asi hlavnú úlohu. Ten je niečím takým ako bol u nás komunistický Zákon na ochranu Republiky, ak nie ešte niečo horšie. Tento zákon okrem iného dovoľuje vláde

a/ prehliadnuť dom alebo podnik bez súhlasu alebo vedomosti jeho vlastníka alebo užívateľa,

b/ nazerať do osobných spisov  a záznamov občana bez povolenia súdu,

c/ získavať obchodné, ako aj finančné údaje a listiny bez povolenia súdu,

d/ odpočúvať a zaznamenávať telefonické hovory a čítať elektronickú poštu, tzv. „emaily“,

e/zachytávať a čítať normálnu, tradičnú poštu, všetko tiež bez povolenia súdu,  

f/ prikazovať knihovníkom aby hlásili  kto čo číta vo verejnej knižnici,

g/ prikázať advokátom aby pred úradmi a na súdoch vypovedali o klientovi. Týmto bola zrušená  starodávna zásada advokátskeho tajomstva; tajomstva medzi advokátom a klientom, lebo advokát ním už nie je zo zákona viazaný, ba naopak, musí vypovedať o svojom klientovi.  

 

  Slovom, zákon dovoľuje úplne svojvoľne štátom kontrolovať súkromie občana a celý jeho život. To je niečo nehorázne! Tu sa o slobode a demokracii nedá ani šepkať!

        

             Nasledoval zákon the Homeland Security Act – Zákon bezpečnosti vlasti z 25. novembra 2002. Týmto zákonom bolo zriadené ministerstvo bezpečnosti, Department of Homeland Security, niečo také ako bola u nás Štátna bezpečnosť, ŠtB. Akoby celého radu  policajných a špionážnych orgánov a organizáciií ešte nebolo dosť! Tento útvar združuje  22 rôznych agentúr, mal (má?) 170,000 zamestnancov a v roku 2003 mal rozpočet 37.45 miliárd (!) dolárov. Mamutí útvar! Tento zákon, okrem iného, naďalej zredukoval súkromie občanov, zvýšil vládne tajnostkárstvo a upevnil vládnu ochranu „osobitných záujmov“. Zaviedol „Celonárodné (celoštátne) hlásenie podozrivej činnosti“, čiže systém špicľovania a udávania, rozšíril prehliadanie cestujúcich na letiskách, ich kontrolu podľa osobitných vládnych zoznamov (podozrivých), zdokonalil celoštátny „ochranný“ (t.j. sliediaci) systém v oblasti kybernetiky a komunikácií vo všeobecnosti. Informácie, ktoré ministertvo získa ohľadne občanov a právnických osôb nepodliehajú Zákonu a slobode informácií, takže dotknutý subjekt sa nedozvie kto udával a čo bolo na neho hlásené, takže sa nemôže brániť. (Článok 204 Zákona.)

 

         V septembri 2002 vyšiel dokument s mocou zákona, The National Security Strategy of the United States - Stratégia Spojených štátov v oblasti národnej bezpečnosti. Doktrína obsiahnutá v tomto dokumente vyhlasuje, že “ krajina (USA-moja vsuvka) sa nebude zdráhať konať sama, ak to bude potrebné ... a urobí tak „preemptively“ (čiže ako prvá – môj preklad) proti teroristom.“  Istý kritik to nazval „licenciou, povolením, na medzinárodnú poľovačku“; jasným obchádzaním, resp.porušovaním medzinárodného práva. To sa ukázalo útokom na Afganistan , Irak, neskôr Somálsko, Líbyiu, a teraz aj na Sýriu, a iné suverénne štáty.

 

           V poradí ďalším „protiteroristickým“ zákonom bol Intelligence Reform and Terrorism Prevention Act z roku 2004 – Zákon o reforme špionáže a predchádzaní terorizmu, ktorý z Ameriky robí viac-menej policajný diktátorský štát. Má rôzne ustanovenia ktoré to dokazujú.

 

Zákon Foreign Intelligence Surveillance Act- FISA, Zákon o sledovaní zahraničnej špionáže je síce staršieho data, z roku 1978, ale je stále účinný a za Bushovej vlády bol od roku 2001 používaný na protizákonné akcie, ako napríklad na „Program NSA“ (Program Národnej  bezpečnostnej agentúry) t.j. na zachytávanie súkromných komunikácií bez súdneho povolenia. Zákon bol novelizovaný a doplnený  v roku 2008  zákonom o zmene zákona FISA - FISA  Amendments Act – FAA, ktorý legalizuje to, čo Bushova vláda robila protizákonne od roku 2001, za platnosti pôvodného zákona FISA. Podľa tohoto zákona, FAA, spravodajská agentúra NSA je oprávnená bez súdneho povolenia zachytávať / odpočúvať telefonické hovory amerických občanov, ako aj ich elektronickú poštu - „emaily“ a „online“ hovory. Toto sa vzťahuje aj na cudzincov žijúcich v cudzine.

 

             Tento zákon predchádzali dva podobné zákony, ktoré fakticky umožňujú porušovať  súkromie občanov tým, že dovoľujú vládnym inštitúciam vykonávať celoplošné elektronické sledovanie občanov , odpočúvať a zaznamenávať ich telefonické hovory a iný druh komunikácie, a to aj medzinárodné . Všetky tieto druhy komunikácie smú byť zachytávané a zaznamenávané bez povolenia súdu. Ide o zákon Terrorist Surveillance Act z roku 2006, Zákon o sledovaní teroristov, a Protect Amerika Act z roku 2007, Zákon o ochrane Ameriky. Tento, druhý, dovoľuje sledovanie a zaznamenávanie komunikácií / spojení kde jedna stránka komunikácie, alebo aj obidve stránky, sú mimo Spojených štátov a kde komunikácia začne alebo skončí v cudzine, t.j. mimo USA. Takže, milá čitateľka / čitateľ, môže sa to týkať aj vás, ako dokázalo aj odpočúvanie nemeckej kancelárky /predsedníčky  vlády A. Merkelovej. To všetko sa smie robiť bez súdneho povolenia.

 

Nakoniec treba spomenúť , že už v novembri 2001 prezident Bush podpísal Rozkaz, aby cudzinci obvinení z terorizmu (hocikto!) boli súdení vojenskými súdmi, namiesto civilnými. Na týchto súdoch je dovolené predložiť výpovede „z druhej ruky“ („hearsay“) a dôkazy získané násílím na svedkovi alebo účastníkovi konania. Je tiež dovolené predkladať tajné dôkazy, ktoré sú predkladané len vojenskej porote, ale nie obžalovanému, ktorý tak nemá možnosť sa k nim vyjadriť. Obžalovaný môže byť vylúčený z časti pojednávania. Kritici správne poukazujú na to, že takýto spôsob vedenia súdneho procesu je porušením zásad spravodlivosti a zákonnosti procesu („due process“). Pošliapáva to tiež všeobecne uznávané ustanovenia medzinárodného práva, Ženevské konvencie.

    

Dnes už celý svet vie o sadistických praktikách americkej soldatesky a tajných služieb, vykonávaných v mnohých krajinách sveta, najmä  v Afganistane a Iraku. Aj v samotných Spojených štátoch amerických , resp. na kubánskom území nezákonne okupovanom Američanmi , v Guantánamo, dochádzalo, a možno ešte aj teraz dochádza, k takým metόdam  vyšetrovania, ktoré sú v rozpore s právom, tak domácim ako aj medzinárodným, a ktoré sú popretím najzákladnejších ľudských práv, o demokracii nehovoriac. Tieto súčasné americké metόdy „vyšetrovania“ dovoľujú mučenie všetkými možnými spôsobmi, napríklad tzv. „waterboarding“, čo je topenie vypočúvaného až k hranici smrti, kým sa úbožiak pod týmto stresom „prizná“. Amerika zriadila doma a po svete tajné väznice a koncentračné tábory s mučiarňami, v ktorých praktizuje tieto horory. Najznámejšie sú na okupovanej časti Kuby v Guantánamo a (boli?) v Afganistane – Bagram, v Iraku – Abu Ghraib, ale aj inde, v Eurόpe.   

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.