Krátky termín vyšetrenia do piatich dní znie pre pacienta ako úplne primerané očakávanie. Slovenská realita je však zložitejšia. Najnovší reprezentatívny prieskum agentúry MNForce pre zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorý prebehol v júni 2026, ukázal, že do 30 dní sa na vyšetrenie dostalo 62,8 percenta opýtaných. Ďalších 27,7 percenta čakalo jeden až tri mesiace a 9,5 percenta dlhšie. Samotný údaj naznačuje, že termín v horizonte niekoľkých dní nie je bežným štandardom, ale skôr lepším scenárom pre časť pacientov.
Dôležité je aj to, že pôvodný zdroj nehovorí o hranici piatich dní, ale o termíne do siedmich dní. Ten získalo najviac respondentov v Košickom kraji, kde to bolo 33,9 percenta, nasledoval Žilinský kraj s 30,8 percenta a Bratislavský kraj s 30,3 percenta. Na opačnom konci bol Banskobystrický kraj, kde sa do jedného týždňa dostalo len 12 percent pacientov. Ak teda hovoríme o vyšetrení „do piatich dní“, ide skôr o sprísnenú interpretáciu témy než o číslo, ktoré by priamo potvrdzovali zverejnené dáta.
Rozdiely medzi regiónmi sú viditeľné
Prieskum ukázal, že najvyšší podiel ľudí s termínom do jedného mesiaca bol v Prešovskom kraji (69,4 percenta), Košickom (68,8 percenta), Nitrianskom (67 percent) a Trnavskom kraji (66,2 percenta). Najslabšie vyšli Trenčiansky kraj s 52,3 percenta a Žilinský kraj s 53,8 percenta. V Trenčianskom kraji zároveň viac ako jeden mesiac čakalo 40,7 percenta respondentov, čo bol najhorší výsledok spomedzi krajov.
To je dôležitá pripomienka, že priemerný celoštátny obraz môže zakrývať miestne problémy. Pacient v jednom kraji môže mať celkom inú skúsenosť než človek o pár desiatok kilometrov ďalej. Výrazné rozdiely sa navyše ukázali aj podľa veľkosti sídla. Najlepšie dopadli mestá s 5- až 20-tisíc obyvateľmi, kde sa do jedného mesiaca dostalo 67,2 percenta respondentov. Naopak, v mestách s 20- až 100-tisíc obyvateľmi bol tento podiel najnižší, a to 58,7 percenta.
Čakanie nesúvisí len s dopytom, ale aj so sieťou ambulancií
Samotný prieskum opisuje skúsenosť pacientov, no širší obraz dopĺňajú oficiálne dáta o sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. NCZI zverejňuje prehľady o počte ambulancií, návštevách aj kapacitách zdravotníckych zariadení. Zákonné zmeny z roku 2024 zároveň zaviedli systém pravidelného vyhodnocovania takzvanej verejnej optimálnej siete ambulancií, teda porovnanie medzi tým, koľko ambulancií by územie podľa výpočtov potrebovalo, a koľko ich reálne má.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri pilotnom vyhodnotení za rok 2025 ukázal, že v viacerých okresoch sieť všeobecných ambulancií pre dospelých stále nie je naplnená. Napríklad v okrese Senec chýbalo podľa vyhodnotenia 15 ambulancií, v Malackách 14, v Trnave 15, v Šali 11 a v Liptovskom Mikuláši 11. V Zlatých Moravciach bola miera naplnenia optimálnej kapacity len 64,1 percenta, v Senci 66,7 percenta a v Liptovskom Mikuláši 67,4 percenta. Takéto čísla samy osebe nehovoria priamo o konkrétnej čakacej lehote na špecializované vyšetrenie, ale dobre ukazujú, prečo môže byť dostupnosť zdravotnej starostlivosti medzi regiónmi nerovnomerná.
Nové pravidlá majú sieť aj čakanie lepšie sledovať
Vyhláška a súvisiace zmeny v zákone nastavili mechanizmus, podľa ktorého zdravotné poisťovne, NCZI a samosprávne kraje každoročne poskytujú údaje potrebné na vyhodnotenie optimálnej siete. Ministerstvo zdravotníctva má výsledky zverejňovať každý rok do 31. júla. Cieľom je presnejšie pomenovať, kde ambulancie chýbajú, a vytvoriť tlak na nápravu.
Osobitnou témou sú čakacie lehoty pri plánovanej zdravotnej starostlivosti, najmä pri operáciách a výkonoch, kde od 1. januára 2026 fungujú lehoty časovej dostupnosti pre stovky medicínskych služieb. Ak pacient dostane termín, ktorý túto lehotu prekračuje, môže s ním nesúhlasiť a poisťovňa mu má hľadať iného poskytovateľa. To sa však týka plánovanej ústavnej alebo jednodňovej starostlivosti, nie bežného objednávania na každé ambulantné vyšetrenie u špecialistu.
Práve tu vzniká časté nedorozumenie. Verejná debata mieša dokopy dve veci: zákonom riešené čakacie lehoty pri vybraných plánovaných výkonoch a každodennú skúsenosť pacienta, ktorý sa snaží objednať do ambulancie. Kým pri prvom type starostlivosti štát nastavil presnejšie pravidlá, pri druhom je situácia stále oveľa viac závislá od lokálnej kapacity, personálu a organizácie práce konkrétnej ambulancie.
Krátky termín zostáva skôr benefitom než normou
Ak teda otázka znie, či je na Slovensku bežné dostať termín vyšetrenia do piatich dní, odpoveď z dostupných údajov znie skôr nie. Najnovší prieskum potvrdzuje, že väčšina ľudí sa síce dostane k lekárovi do mesiaca, no termín do jedného týždňa má len časť pacientov a medzi krajmi sú veľké rozdiely. Navyše aj tam, kde sa situácia javí lepšie, sa stále objavujú prípady čakania tri mesiace, pol roka aj dlhšie.
Dobrou správou je, že štát už aspoň detailnejšie mapuje, kde sú kapacitné slabiny. Zlou správou zostáva, že samotné meranie problém ešte nevyrieši. Pre pacienta totiž nie je podstatné, či systém vie pomenovať deficit ambulancií v jeho okrese, ale či sa k lekárovi dostane v čase, keď to jeho zdravotný stav potrebuje. A práve v tom zostáva slovenské zdravotníctvo aj v roku 2026 veľmi nerovnomerné.
Ilustračné foto: Pavel Danilyuk / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.