1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (1 časť)
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (2 časť)
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (3 časť)
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon (1 časť)
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon (2 časť)
4. Kapitola: Shanksville, Pennsylvania
5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“
6. Kapitola 9. časť seriálu
Čo a ako bolo so všetkými štyrmi lietadlami vieme. Dve vôbec nevzlietli (AA11 a AA77) dve síce vzlietli (UA175 a UA93) ale sa nezúčastnili predmetnej teroristickej operácie. Boli v nej nahradené letúňmi – dronmi. Aj tie dve, ktoré nevzlietli, boli nahradené letúňmi, dronmi. Do nejakých štyroch lietadiel však ľudia, posádky a cestujúci, nastúpili. O lietadlách teda toho vieme dosť, ale málo vieme o osude ľudí, ktorí do nich nastúpili. Podľa oficiálnej verzie všetci ľudia vo všetkých štyroch lietadlách zahynuli. Lenže kde a ako, keď ani jedno z týchto lietadiel sa nezúčastnilo tejto, 9/11, teroristickej akcie? Ani jeden človek, ktorý mal nastúpiť, resp.nastúpil, do niektorého lietadla sa po udalosti živý neprihlásil. Všetci sú oplakávaní ako mŕtvi, a takými s takmer istotou sú. O ich osudoch môžeme však len uvažovať, špekulovať. Čo sa s nimi stalo, kde zostali, kde sú? Táto naoko absurdná otázka je platná, lebo žiadna z obetí nebola verejne identifikovaná a jej pozostatky verejne pochované. Dokonca, ako uvidíme neskôr, po ich telách /pozostatkoch nepátrali a nepátrajú, a po nich sa za účelom pohrebu nezháňajú /nezháňali ani ich pozostalí. Teda, aspoň väčšina z nich. To je veľmi zaujímavá stránka celej veci.
Sú isté hypotézy, úvahy a špekulácie čo sa stalo a kde sa to stalo. Píše o tom napr. Dean T. Hartwell v knihe „Planes Without Passengers“ -„Lietadlá bez cestujúcich“. V krátkosti toto:
Let čís. AA11 (WTC) – 81 cestujúcich a 11 členná posádka, spolu 92 ľudí
Let čís. UA175 (WTC)- 56 cestujúcich a 9 čl. posádka, spolu 65 ľudí
Let čís. UA93 ( Pennsylvánia)- 37 cestujúcich a 7 čl.posádka, spolu 44 ľudí
Let čís. AA77 (Pentagon) – 58 cestujúcich a 6 čl. posádka, spolu 64 ľudí
Spolu 232 cestujúcich a 33 členov posádok; Spolu všetkých 265 ľudí.
Keďže títo ľudia (asi) nežijú, pokúsme sa vypátrať čo sa s nimi asi stalo.
Naisto vieme, že v kritickom čase, 11. septembra 2001 o 10:45 na clevelandskom Hopkinsovom letisku pristálo isté tajomné lietadlo. V tom čase bolo letisko už od verejnosti vyprázdnené, uzavreté a utajené. Toto vysielala rozhlasová stanica WCPO „9News“, ktorá o 11:43 hod. oznámila, že Boeing 767 (sic/tak) let United Airlines číslo 93 pristál na clevelandskom letisku v dôsledku obavy... Starosta Clevelandu Michael R. White v rozhlase povedal, že lietadlo odviezli na izolovanú časť letiska a že bolo vyprázdnené. Spoločnosť United Airlines identifikovala lietadlo ako let č.93. Toto lietadlo priviezlo asi 200 cestujúcich, ktorí, podľa správ, boli odvedení do výskumného strediska NASA, ktoré vtedy už bolo od ľudí úplne vyprázdnené a od vonkajšieho sveta izolované a utajené. Toto bolo potvrdené a publikované viacerými médiami a agentúrou Associated Press takto: „Lietadlo pristálo o 10:45, ale letisko nedalo žiadnu informáciu o tom, kam má lietadlo letieť.“ Noviny Akron Beacon Journal: „ Let do Los Angeles pristál na Hopkinsovom letisku o 10:45 a lietadlo bolo nasmerované do bezpečnej časti letiska.“
Neskôr, o 11:15, bolo 200 cestujúcich, za prítomnosti ťažko ozbrojených policajtov odvedených do strediska NASA. Akron Beacon Journal toho dňa napísal:“200 cestujúcich bolo uvoľnených z lietadla o 11:15...“ Associated Press: “Lietadlo sedelo na rozbehovej dráhe na západnom konci letiska s 200 cestujúcimi na palube“. TV kanál 5, News Cleveland-Akron povedali, že „asi 200 cestujúcich bolo na palube lietadla...“ Metafilter.com forum napísalo, že starosta Clevelandu oznámil, že lietadlo s 200 cestujúcimi bolo odlúčené (od ostatných) na clevelandskom Hopkinsovom letisku. Akron Beacon Journal napísal, že „cestujúci boli vzatí do budovy NASA Glenn Research Center k vypočúvaniu FBI.“ The Post, v meste Athens, napísali: „Boeing 767 (sic) bol vyprázdnený, povedala Della Homeniková, hovorkyňa starostu Michaela R. Whitea. Cestujúci boli vzatí do blízkeho zariadenia NASA“.
Preto som tak dôkladne odcitoval mnohé novinové a rozhlasové / TV správy, aby som tomuto rozboru dodal vierohodnosť a presvedčivosť. Toto nie je nejaká „konšpiračná teόria“, ale fakt, dokázaná skutočnosť. Lebo, ako píše výskumník, právnik Edward Hendrie: „O žiadnom cestujúcom, ktorý vstúpil do zariadenia NASA nikdy viac nebolo nič počuť. Za desať (dnes už trinásť - moja vsuvka )rokov od udalosti 11. septembra 2001 nie sú žiadne správy o prežití členov posádok a cestujúcich vyložených (z lietadla) do zariadenia NASA.“
K ČOMU TEDA ASI DOŠLO?
Kde zostali a kde sú cestujúci zo všetkých štyroch letov?
Trochu jednoduchej matematiky: Z celkového počtu ľudí v lietadlách, vyčísleného vyššie v tabuľke, 265, v stredisku NASA na clevelandskom letisku mohlo zostať 201 ľudí. To je súčet ľudí v troch lietadlách, lety číslo AA11- 92, UA175 – 65 a UA93- 44, spolu 201. Zostáva tajomstvo letu čis. AA77 so 64 ľuďmi na palube. Aj keď sa tento let (číslo letu) nekonal, ako sme videli vyššie, zostávajú nám ľudia, ktorí z Washingtonu odleteli, podvodne pod týmto číslom letu. Je možné, ba takmer isté, že títo z Washingtonu odleteli nejakým iným lietadlom. Veď cestujúci nikdy s určitosťou nevie akým lietadlom, ktorým číslom letu naozaj cestuje. Údaj na cestovnom lístku a miestenke sa nemusí vždy zhodovať so skutočnosťou. Toto tajomné lietadlo (nie AA77) odštartovalo z Washingtonu o 8:20 s cieľom Los Angeles. Asi po päťdesiatich minutách, o 9:10, sa stratilo z radarov. Vtedy bolo niekde na hraniciach Ohia s Indianou vo vzdušnom priestore indianapolisského leteckého kontrolného strediska. Toto centrum nevidelo, ani nikto iný, žeby sa bol let AA77 otočil späť, na východ, smerom k Washingtonu. Tento dôležitý fakt je potvrdený oficiálnou správou vyšetrovacej komisie, na strane 25. To znamená, že nech to bolo akékoľvek lietadlo, akýkoľvek let (nie AA77) toto lietadlo, so 64 ľuďmi na palube, skončilo niekde v strede Ameriky. Pristálo nevedno kde. Na nejakom tajnom vojenskom alebo CIA letisku? Tam končí stopa po ľuďoch v tomto lietadle. Otázka je, čo sa s nimi stalo, kde zostali, kde sú? Je viac ako možné, že ich stihol ten istý osud ako ľudí z troch lietadiel vyššie analyzovaných troch letov, ktorí navždy zmizli v budove NASA v Clevelande. Čo sa potom s nimi stalo nikto nevie, ale dá sa predpokladať ten najhorší, najbarbarskejší krvavý scenár.
Ako bol zorganizovaný „clevelandský“ scenár? Ako mohlo dôjsť k tomu, že v jednom tajomnom lietadle, let UA93, bolo „asi 200“, teda presne 201 ľudí nakoniec poslaných „niekam“, „do stratena“?
Takto: Obidva lety, AA11 a UA175 odlietávali , resp. mali odletieť, z toho istého letiska v Bostone, do toho istého miesta určenia, Los Angeles. Stačila malá fingovaná „organizačná“ zmena, a niekto mohol všetkých cestujúcich z obidvoch letov, spolu s posádkami, naložiť do jedného lietadla, letu čís. UA175, ktoré naozaj odletelo. Nezabúdajme, že let AA11 vôbec nevzlietol. Je to tak možné, lebo obidva lety mali stanovený čas odletu o 8:00 hodine, ale, podľa správy Komisie 9/11, lietadlo UA175 odletelo až o 8:14, teda si štvrť hodinu počkalo na prevoz cestujúcich z plánovaného letu AA11, ktorý sa nakoniec nekonal.
Lietadlo, let UA93, odletelo z letiska v Newarku, N.J. o 8:42. Časový rozdiel medzi týmito dvomi letmi bol 28 minút. Čo sa stalo potom?
Je možné, že obidve tieto lietadlá po krátkom čase, možno po pol hodine, zosadli na nejakom tajnom vojenskom alebo CIA letisku, niekde, trebárs v Pennsylvánii. Takých letísk je v Amerike veľa. Potom tam ľudia z lietadla, let UA175, presadli do lietadla UA93. Stalo sa tak buď v dôsledku nejakého triku, podvodu, nejakého nevinného oznámenia, alebo násilím, podobne ako sa to stalo neskôr na letisku v Clevelande. Potom už lietadlo UA93 s dvesto (201) ľuďmi na palube letelo do Clevelandu. Tam na Hopkinsovom letisku boli všetci ľudia z lietadla vyložení, ako bolo pojednané vyššie. Takýto sled udalostí je možný, a súhlasí s nasledujúcimi skutočnosťami: Z Newarku do Clevelandu je vzdušnou čiarou 680 km, z Bostonu 900km. (Pozri na Google). Boston je ďalej o 220km. Preto na prelet určitej vzdialenosti a dosiahnutie daného cieľa, kde sa obidve lietadlá mali stretnúť, a sa stretli, muselo lietadlo z Bostonu odletieť o niečo skôr ako lietadlo z Newarku, teda o tých 28 minút. Let komerčnou aerolinkou z Bostonu do Clevelandu trvá 93 minút, z Newarku asi 74 minút (pozri na Google). To znamená, že let UA93 z Newarku by mal v Clevelande pristáť o 9:56 hod., t.j. odlet 8:42 + 74 minút letu = 9:56 hod.- prílet. Avšak tajomné lietadlo, let UA93, pristálo v Clevelande až o 10:45 hodine, teda o 49 minút neskôr ako malo pristáť. Stačí táto necelá hodina (49 minút) na pristátie lietadiel na nejakom odľahlom, tajnom vojenskom letisku a rýchly presun cestujúcich a posádky z jedného lietadla na druhé, ako je uvedené vyššie? Dá sa rozumne predpokladať, že to stačí. Tam, na tom letisku, pri prestupe ľudí z jedného lietadla na druhé sa stratilo tých 49 minút, o ktorý čas sa let UA93 oneskoril oproti normálnemu času letu.
Je zaujímavé, že istá Devvy Kidd požiadala v zmysle Zákona o slobode informácií Federálnu leteckú administráciu, FAA, o informáciu , ktoré lietadlá v tom čase pristávali a odlietali z clevelandského letiska. Let UA93 nebol vôbec zaznamenaný. Nie čudo, keď sa s ním robili takéto machinácie.
Requiescant in pace! Nech odpočívajú v pokoji!
Keďže ani jedno z týchto lietadiel na týchto štyroch letoch nebolo použité na predmetnú teroristickú akciu 9/11, vyvstáva otázka aké lietadlá, alebo aké letúne, boli na ten účel použité? Boli použité buď prispôsobené, modifikované, diaľkovo riadené vojenské lietadlá, alebo komerčných aeroliniek, predovšetkým pri útoku na WTC v New Yorku, alebo špeciálne lietadlá - letúne, tzv. drony, napr. Global Hawk, pri Pentagone a Shanksville. Dva drony, fingované lety UA77 a UA93, boli na svoje dráhy smerom na východ, do Washingtonu a Pennsylvánie, vypustené niekde v strede Ameriky z tajných letísk letectva alebo CIA.
ako na všetko reagovali, čo robili pozostalí po obetiach? Pátrali po ich pozostatkoch?
Veľmi zaujímavá je otázka spoluúčasti pozostalých na pátraní po telách /pozostatkoch obetí týchto štyroch leteckých nešťastí, resp. ich nezáujmu o túto vec, ktorý (nezáujem) môže byť z rôzneho dôvodu. Na kompletné spracovanie tejto témy by bolo potrebné napísať celú kapitolu, alebo hádam aj malú knihu. To by však vyžadovalo spraviť úžasný výskum v teréne, lebo literatúra na túto tému je veľmi chudobná. Predovšetkým sa dá povedať, že telá obetí z lietadiel (nie z budov WTC) akosi zmizli, t.j. nevideli sme žiadne fotografie alebo video záznamy na ktorých by boli mŕtvi, alebo aspoň ich časti. Nevideli sme pohreby, ani konkrétne scény rozlúčok s individuálnymi, identifikovanými obeťami, resp. ich pozostatkami. Nevideli sme ich pri obetiach na Pentagone, ani pri Shanksville v Pennsylvánii. Pri Dvojičkách WTC v New Yorku zostali síce nejaké, aj identifikované, pozostatky po ľuďoch, ale žiadne väčšie rozpoznateľné kusy tiel. Všetko bolo výbuchmi zdemolované. Záchranári a odpratávači ruín WTC našli len veľmi malé kúsky, väčšinou údajne nie väčšie ako náprstok. Takže súdni lekári mali problém ich podľa DNK identifikovať. Teda tam, vo vežiach WTC, naozaj boli ľudia, ktorí zahynuli, a ktorí zanechali trúchliacich pozostalých. Iná situácia však bola s ľuďmi v lietadlách. Len nimi, resp. ich pozostalými, rodinami, sa tu budem zaoberať. Pre svoju rozsiahlosť a zložitosť to nemôže byť ucelená a všetko zahrňujúca štúdia, len skeč, čo načrtne veľký problém ľudských vzťahov a psychiky.
Postoj pozostalých po obetiach, ľuďoch ktorí boli, alebo mali byť, v predmetných lietadlách sa vo všeobecnosti dosť líši od tej istej skupiny, ktorá stratila svojich blízkych vo vežiach WTC. Táto druhá skupina je dosť vokálna; nemá obavy verejne obviňovať vládu (prezidenta) Busha z terorizmu 9/11. Má stovky otvorených kritikov oficiálnej vládnej verzie. Viac ako sto členov rodín obetí z veží WTC sa dali do styku napr. s novinami Arctic Beacon, nemajúc problém hovoriť otvorene o svojich stratách (príbuzných) a o biednom vyšetrovaní udalostí 9/11. Na rozdiel od tej skupiny, ľudia ktorí stratili svojich blízkych v lietadlách nikdy verejne nekritizovali oficiálnu vládnu verziu 9/11. Zostali ticho v úzadí, mimo záujmu verejnosti. Výnimkou je napríklad istá Ellen Mariani, ktorá stratila muža na linke UA175.
Prečo ten rozdiel? Nikto presne nevie, ale mnohí usudzujú, že je to preto, lebo rodiny pozostalých z lietadiel musia niečo tajiť, skrývať. Strach, zastrašovanie tu môžu hrať veľkú rolu. Je tu aj faktor pozostalých po hrdinoch „padlých za vlasť“, na ktorých sú Američania vždy hrdí a nepripustia, že všetko môže byť aj ináč. Byť „ženou hrdinu“ (najmä let UA93) predsa niečo znamená!
Noviny Arctic Beacon sa pokúsili dať do styku najmenej s desiatimi členmi rodín, ktoré stratili niekoho v lietadlách. Všetci opakovane neodpovedali na telefonické zavolania alebo zaslanú elektronickú poštu. Linda Gay, ktorá stratila muža Petra v lietadle na údajnej linke AA11, sa zdráhala verejne vysloviť. Povedala, že verí oficiálnej vládnej verzii, je spokojná s vládnym úsilím zistiť pravdu ohľadne 9/11, s peniazmi ktoré dostala ako náhradu škody; a že nepodnikne nič viac ohľadne mužovej smrti. Samozrejme, jej by bolo veľmi ťažko hľadať pozostatky muža, ktorý zahynul, alebo údajne zahynul, vo veži WTC, spolu s takmer tromi tisíckami ľudí. Julie Sweeney, ktorá stratila muža Briana na linke UA175 v južnej veži WTC, prejavila obavy, čudovala sa, ako dostal Arctic Beacon jej číslo telefόnu, a povedala, že je priveľmi zaneprázdnená na to, aby rozprávala. Na druhý deň najmenej desať krát neodpovedala na telefonické zavolanie, preukazujúc tak, že nechce viac o veci rozprávať. Zaujímavý je prípad Waleeda Iskandara, ktorý údajne zahynul ako cestujúci na linke AA11 v severnej veži, hoci vôbec nebol uvedený na zozname cestujúcich na tejto, alebo inej linke. Jeho rodičom bolo oznámené, že sa našla jeho nepoškodená banková ATM karta, ktorú rodičia dostali v perfektnom stave v priebehu niekoľkých dní. Iskandarova rodina zostala ticho. Jeho rodičia neodpovedali na 25 telefonátov a „emailov“, ktoré im boli novinami poslané v priebehu dvoch týždňov. Suzanne Calley údajne zahynula v Pentagone na linke AA77. Vraj našli v perfektnom stave jej ID (identifikačnú) kartu, vodičský preukaz a sobášny prsteň. (?!) Jej muž Frank toto všetko prijal bez otázky, neprejavujúc najmenšiu kritiku vládneho vyšetrovania, ktoré očividne postrádalo dôveryhodnosť. Calley veril, že vláda spravila všetko najlepšie vo veci jeho ženy. Povedal: „Povedali mi, že našli jej pozostatky, ale ja som sa rohodol, že sa na to NEPOZRIEM.“ „Ihneď potom mi pridelili osobnú spojku, ktorá sa zaoberala mojou vecou. Rozhodol som sa, že NECHCEM VIDIEŤ SUZANNINE POZOSTATKY“. Jeden člen rodiny, ktorý stratil svojho milovaného 11. septembra, ale ktorý chcel zostať v anonymite, (!) povedal: „Nikdy som nedostal nejaké pozostatky, alebo dôkaz o smrti osoby ktorú som 9/11 stratil. Ale ak by boli nejaké pozostatky, určite by som ich dal vyšetriť nezávisle, a nespoliehal by som sa na slovo vlády“.
Zaujímavé je, že žiadny z rodinných príslušníkov obetí, vrátane Calleyho, sa nedomáhal nezávislého vyšetrovania a všetci sa spoľahli na oficiálne vládne vyšetrovanie a identifikáciu. Tie všetky boli urobené v AFIP – Armed Forces Institute of Pathology, Ústave ozbrojených síl pre patolόgiu. Tento vo svojej správe zo 16. novembra 2001 (teda po dvoch mesiacoch !) oznámil, že pozitívne identifikovali skoro všetky telá (vrátane cestujúcich na linke AA77), čo viacerí lekárski odborníci považovali za zázračný, ak nie nemožný výkon. Istý lekár, Dr. Thomas R. Olmsted podal v zmysle zákona o slobode informácií žiadosť, aby mohol vidieť pitevné, resp.identifikačné nálezy. Na základe toho Dr. Olmsted poukázal na očividnú nezrovnalosť ohľadne mien na listine cestujúcich, predloženej leteckou spoločnosťou (išlo o let AA77) a úradnou správou o pitvách /ohliadkách, predloženou Pentagonom, podľa ktorých v pitevnej správe boli tri mená, ktoré neboli zapísané ako cestujúci na leteckom zozname. Toľkoto k „hodnovernosti“ identifikačných ohliadok a úradných správ o obetiach 9/11.
V Amerike, a možno na svete, najväčšej publicite sa tešil let UA93 do Pennsylvánie, k Shanksvilleu. Sú o tom aj filmy. Tam údajne, oficiálne, zahynulo 44 ľudí, vrátane teroristov. O tom čo sa tam po havárii nejakého letúňa našlo sa písalo vyššie, vo 4. kapitole. Nebudem to opakovať, iba pripomeniem slová miestneho ohliadača mŕtvol – „koronera“ Wallyho Millera, že on koronerom, zdravotníckym pracovníkom, prestal byť po dvadsiatich minutách, lebo tam, na mieste havárie, neboli žiadne telá, ani jedna kvapka krvi. Odrazu ale ten istý pán, po istom čase, na neexistujúcich telách, resp. ich častiach, robil úkony ohliadača mŕtvol a neúspešne zisťoval ich totožnosť. Väčšina zostala neidentifikovaná. Nie čudo! Pozostatky vraj starostlivo uchoval. Ktovie koľko za to dostal, alebo ako sa mu vyhrážali. Podľa správ, nikdy o týchto identifikačných ohliadkách nepodal žiadnu správu, nepredložil žiadne dokumenty. Podľa novín The New York Times a the Guardian (internetové vydania) z 10. a 12. septembra 2011 (v tom poradí) sa na desiate výročie tragickej udalosti 9/11 na mieste havárie pri Shanksville konal oficiálny pohreb pozostatkov obetí, za účasti prezidenta Obamu. Ostatky obetí boli najprv desať rokov miestnym koronerom Wallym Millerom uskladnené v krypte, potom, po desaťročí, boli na tomto pohrebe slávnostne pochované. Išlo vraj len o 8 percent celkovej hmoty nebohých. Podľa novín NYNational, všetko „ostatné sa nárazom vyparilo.“ Dokonalá tragikomédia! Ostatky boli dané do troch oceľových truhiel normálnej veľkosti, ktoré boli uložené do betόnovej hrobky. Vraj boli pochované pozostatky po 44 ľuďoch, vrátane štyroch teroristov. Opakujem, 44 obetí pochovaných, čo si treba zapamätať! Noviny písali, že všetky pochované pozostatky boli NEIDENTIFIKOVANÉ. Vyvstáva otázka, čo teda s nimi robil koroner Miller desať rokov? Že pozostatky zostali neidentifikované potvrdila aj Carole 0´Hare, ktorá tam pochovávala matku, ktorá (0´Hare) povedala:“Vždy ma trápilo, čo sa stane s neidentifikovanými pozostatkami.“
Nikde sa nepíše kto iný, okrem záhadného W. Millera, videl telá / ostatky obetí. Menovite, či tak mohol spraviť nejaký pozostalý / člen rodiny. Keďže boli pochované neidentifikované ostatky, nikto s určitosťou nevie, kto tam bol pochovaný, a či vôbec niekto, alebo len „niečo“. Alebo nič? Toto zostane tajomstvom asi na dlhý čas. V tejto súvislosti je jedna vec podivná a hodno ju tu spomenúť. Podľa internetových novín www.washingtonpost.com stovky pátračov prečesalo okolité lesy (pri Shanksville) a po týždňoch našli asi 1 500, väčšinou obhorených, vzoriek ľudskej tkaniny, vážiace spolu menej ako 279 kg, čo predstavuje asi 8 percent celkovej hmoty. Otázka, ktorá bola položená už skôr v tomto seriáli: Ako je možné, že sa toto lietadlo, let UA93, aj s cestujúcimi, celé zaborilo do zeme, ale našli ľudské pozostatky rozsiate po širokom okolí? Predsa, telá všetkých pasažierov museli zostať v lietadle hlboko v zemi! Niečo tu veľmi „smrdí“!
Ale toto ešte nie je koniec záhady letu UA93 k Shanksvilleu. Ak tam, na mieste havárie, bolo pochovaných všetkých 44 ľudí z lietadla, ako si máme vysvetliť , ako 24. mája 2002 napísali internet. noviny minnesota.publicradio.org , že jeden z cestujúcich v lietadle, Thomas Burnett bol, resp. je pochovaný na vojenskom cintoríne Ft. Snelling National Cemetery v Minnesote. Pohreb bol 24. mája 2002 za účasti, okrem iných, T. Burnettovej ženy Deeny, ktorá na tom pohrebe dostala americkú zástavu z mužovej truhle. To bolo deväť rokov pred pompéznym pohrebom pri Shanksville, opísanom vyššie. Ako teda? Ak bol / je T. Burnett, z letu UA93, v roku 2002 pochovaný v Minnesote, nemohol byť pochovaný aj v roku 2011 v dnes už Národnom pamätníku pri Shanksville. Lebo bez neho v tom pamätníku by mohlo byť pochovaných len 43 obetí a nie 44. Na záver: Uspokojila sa pani Burnettová s mužovou zástavou bez toho aby sa nejako presvedčila, že na pohrebe ide naozaj o jej muža? Očividne áno. Kde boli jeho pozostatky počas takmer deväť mesiacov, od septembra 2001? Boli prevezené z miesta havárie pri Shanksville? Kedy a kým? Ak neboli, tak v Minnesote nemohli pochovať T. Burnetta. Tam alebo onam, ale nie na obidvoch miestach. Aj tu niečo silne „smrdí“!
Autor: Ján Zvalo


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.