„História sa opakuje.“ Toto porekadlo v súčasnosti platí na Ukrajine na sto percent. Nie je možné nevidieť historickú paralelu medzi nacistickým obsadzovaním Sudet v roku 1938 a ruským obsadením Krymu, a možno čoskoro aj ďalších oblastí Ukrajiny v roku 2014. Do očí bijúca podobnosť je už v tom, že aj Československo aj Ukrajina mali garantovanú suverenitu a nezávislosť od najväčších európskych, resp. svetových mocností. Medzi najvýznamnejších spojencov ČSR v predvojnovej dobe patrili Anglicko, Francúzsko a Rusko. Ako naši spojenci sa zaviazali chrániť celistvosť a suverenitu nášho mladého štátu. Prví dvaja menovaní nás však nechutne zradili, a v záujme záchrany mieru v Európe odstúpili pohraničnú časť Československa (Sudety) Nemeckej ríši. Rovnaké papierové záruky mala Ukrajina, a to na základe Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, pod ktoré sa podpísalo USA, Británia a Rusko. K podpisu memoranda prišlo preto, lebo po rozpade ZSSR na Ukrajine ostalo veľa jadrových zbraní, a mladý štátik sa tak defacto stal jadrovou veľmocou. USA, Británia a Rusko preto Ukrajine poskytli plné garancie národnej bezpečnosti a suverenity. Ako protislužbu sa Ukrajina zaviazala zničiť svoj arzenál jadrových zbraní. Ako však vidieť podľa posledných udalostí, rovnako ako v prípade ČSR, aj Ukrajina si týmito garanciami a memorandom môže akurát tak vytrieť zadok. Medzinárodné zmluvy a dohody boli Rusku a ostatným mocnostiam na smiech odjakživa a tak je to stále.
Pozrime sa na ďalšiu historickú paralelu medzi týmito dvoma udalosťami. A tou je spôsob obsadzovania územia a nechutná propaganda založená na národnostnej neznášanlivosti. Pred 2.svetovou vojnou Hitler apeloval na západné mocnosti tým, že Nemci žijúci v pohraničných oblastiach ČSR sú diskriminovaní aj napriek faktu, že v mnohých obciach ich žije viac ako samotných Čechoslovákov. Hitler mal v Československu svojho človeka, Konrada Henleina, ktorý bol predsedom Sudetendeutsche Partei (Sudetonemeckej strany). Táto strana v československom pohraničí získavala na svoju stranu nemecky hovoriacich obyvateľov, a neskrývala svoj záujem o pripojenie pohraničných oblastí k Nemecku. V dňoch 13.-15. septembra 1938 sa v niekoľkých okresoch za pomoci zbraní prepašovaných z Nemecka pokúsili o ozbrojený puč. Tento puč bol však neúspešný. Henleinovci sa však nevzdávali, a vytvorili dobrovoľnícke jednotky známe ako Freikorps. Tieto dobrovoľnícke oddiely potom vyvolávali v pohraničných okresoch nepokoje, prepadávali žandárske stanice, pošty a úrady, a mnoho príslušníkov polície prišlo o život. Československá vláda reagovala vyhlásením stanného práva. Toto všetko nahrávalo do rúk Hitlerovi, ktorý apeloval na západné mocnosti, aby mu odobrili vojenský zásah v Sudetoch kvôli ochrane nemeckých obyvateľov pred československou vládou. Hitlerovi sa to podarilo a na rokovaní v Mníchove naši takzvaní spojenci odovzdali Sudety do rúk Hitlerovi, čo bol definitívny začiatok konca 1. ČSR. Za ruského človeka na Ukrajine zasa môžeme pokojne označiť bývalého ukrajinského prezidenta Janukovyča, ktorého takmer každé rozhodnutie bolo Rusom na prospech. Ak by nebol ich človek, určite by len tak nedostal v Rusku azyl. Rusko nie je Anglicko, a Rusi neposkytujú azyl kdekomu, ak z toho sami niečo nemajú.
Teraz ak sa pozrieme na to, čo sa deje na Ukrajine, je to v podstate to isté. Nenažraná veľmoc na čele s ambicióznym vodcom, ktorý počas nepokojov na kyjevskom Majdane poslal na Krym neoznačených vojakov, ktorých by sme mohli kľudne porovnať s Hitlerovými Freikorps. S úplným pokojom tvrdil celému svetu na tlačovej konferencii, že tie špičkovo vyzbrojené jednotky s obrnenými vozidlami a vrtuľníkmi nie sú ruskí vojaci, ale akýsi záhadný proruskí separatisti. A zrazu bum, o pár týždňov je Krym súčasťou Ruska s menou rubľom a moskovským časom. V čase, keď už na Kryme bolo prítomných desaťtisíce ruských vojakov, Putin hlásil do celého sveta, že vojenský zásah ešte len zvažuje. Rovnako ako kedysi v Československu, aj tu bola zámienka na vojenský zásah ochrana vlastných občanov za hranicami domovskej krajiny. Punc legálnosti malo všetkému ešte dodať referendum na Kryme o pripojení k Ruskej Federácií. Fakt, že na Kryme žije veľké množstvo Rusov, ktorí mohli s pripojením súhlasiť, nikto nepopiera. Avšak už len samotné otázky na hlasovacích lístkoch boli položené veľmi šalamúnsky a prakticky znamenali to isté.
- Ste pre znovuzjednotenie Krymu s Ruskom s právom subjektu Ruskej federácie?
- Ste pre obnovenie platnosti ústavy z roku 1992 a pre status Krymu ako súčasť Ukrajiny?
Ústava z roku 1992, prijatá ešte za čias ZSSR, dávala Krymu mimoriadne veľkú autonómiu, ktorá siaha až po právo Krymu odtrhnúť sa od zvyšku Ukrajiny. Obyvatelia si tak teda mohli vybrať z dvoch možností. Okamžité pripojenie k Rusku, alebo pomalšie neskoršie odtrhnutie sa od Ukrajiny. Skutočne, veľmi šalamúnske referendum.
Rovnako ako Hitler, aj Putin teraz vedel, že západné mocnosti ostanú bezmocné, ak sa chcú vyhnúť vojne. Na ekonomické a hospodárske sankcie, ktoré Rusku hrozia zo strany USA a EÚ, doplatia najviac malé krajiny ako Slovensko, ktoré do Ruska dováža ročne štvrť milióna nových automobilov.
Tak ako bol pre Hitlera Mníchov len prvým kolom v deštrukcii ČSR, tak aj pre Putina môže byť Krym prvým kolom pri totálnom zničení Ukrajiny, alebo obsadení jej východných oblastí. V posledných dňoch a hodinách prichádzajú z východu Ukrajiny znepokojujúce správy o proruských ozbrojencoch, ktorí násilím obsadzujú v mestách vládne budovy, policajné stanice a iné strategické objekty. Títo záhadní neoznačení ozbrojenci sú opäť, ako na Kryme, výborne vyzbrojení. Ak sa aj budeme naivne domnievať, že nejde o ruských vojakov, tak je úplne jasné, že majú z Kremľa minimálne štedrú finančnú podporu a takisto k dispozícií široký arzenál ruských zbraní. Je to takmer na vlas rovnaké ako Hitlerove oddiely Freikorps v Sudetoch. Na východe Ukrajiny nepochybne pôsobí množstvo ruských agentov - provokatérov, ktorí prilievajú olej do ohňa. Tieto nepokoje si za posledné hodiny vyžiadali až aj prvé obete na životoch. Prišlo k nim v meste Slovjansk v Doneckej oblasti, kde je situácia najviac napätá. Ukrajinská vláda reagovala mobilizáciou svojej armády, čo je úplne logický a naviac aj legitímne krok. Ozbrojenci dostali ultimátum do dnešného rána, aby sa stiahli a vyprázdnili obsadené vládne budovy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo mobilizáciu ukrajinskej armády za kriminálny čin. Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč zatiaľ vyzýva ukrajinské bezpečnostné sily zo svojho pohodlného ruského exilu, aby nepoužili zbrane. Pritom on sám je zodpovedný za krvavé masakre na kyjevskom námestí Majdan z pred pár mesiacov. Je to ako keď zlodej poúča niekoho o tom, že kradnúť nie je správne.
Rovnako ako Hitler v Československu dosiahol svoj cieľ, pravdepodobne ho dosiahne aj Putin. Zrejme nepríde k totálnemu zničeniu Ukrajiny, ale dajú sa očakávať ešte veľké nároky zo strany Ruska. Vyvolávaním nepokojov v mestách na východe Ukrajiny sa Rusko snaží zabezpečiť si čo najlepšie pozície pri prípadnom budúcom vyjednávaní s ukrajinskou vládou. Dúfajme len, že sa situácia nevyhrotí natoľko, aby v Európe prišlo k veľkému globálnemu konfliktu. Tento scenár je málo pravdepodobný, ale nikdy nie vylúčený.
foto: post-gazette.com
telegraph.co.uk


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.