Newyorský klimatický týždeň, ktorý organizuje Climate Group, patrí každoročne k najväčším svetovým fóram o klíme mimo oficiálnych rokovaní OSN. V roku 2026 sa v programe mimoriadne výrazne presadila téma dátových centier, elektrických sietí a vody. Nie je to náhoda. Prudký rozmach umelej inteligencie zvyšuje dopyt po výpočtovom výkone a ten sa v praxi mení na vyššiu spotrebu elektriny, nové nároky na prenosové siete aj na chladenie infraštruktúry.
Aj samotný oficiálny program Climate Week NYC ukazuje, že nejde o okrajovú debatu. Medzi podujatiami sa objavili diskusie venované priamo vzťahu medzi rozmachom AI, rastom dátových centier a energetickou transformáciou, ale aj podujatia zamerané na vodu, transparentnosť a lokálne dosahy tejto výstavby. Z klimatickej agendy sa tak stáva aj agenda priemyselnej politiky, územného plánovania a základnej infraštruktúry.
Čistá energia rastie, no tempo stále nestačí
Jedna z hlavných línií rokovaní v New Yorku sa týka starého problému v novom šate: svet síce rekordne pridáva obnoviteľné zdroje, ale nie dosť rýchlo. AP s odvolaním na podklady Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu a partnerov upozornila, že v rokoch 2026 až 2030 bude treba postaviť viac novej obnoviteľnej kapacity než vo všetkých predchádzajúcich rokoch dohromady. IRENA zároveň vo svojich hodnoteniach pripomína, že cieľ strojnásobiť globálnu kapacitu obnoviteľných zdrojov do roku 2030 si vyžiada ďalšie zrýchlenie výstavby aj investícií do sietí.
To je dôležité samo osebe, no v roku 2026 pribudla ďalšia komplikácia. Elektrifikácia dopravy, vykurovania či priemyslu už sama o sebe zvyšuje dopyt po elektrine. K tomu sa pridáva AI boom. V diskusii tak nejde len o to, koľko veternej a solárnej energie pribudne, ale aj o to, či ju bude kam pripojiť, ako rýchlo sa posilní sieť a kto získa prioritu pri prístupe k výkonu.
Dátové centrá menia klimatickú debatu
Práve tu sa z témy umelej inteligencie stáva klimatická téma. Medzinárodná energetická agentúra uvádza, že globálny dopyt dátových centier po elektrine v roku 2025 medziročne vzrástol o 17 percent. Už skôr IEA odhadla, že spotreba elektriny dátových centier môže do roku 2030 presiahnuť 1 000 terawatthodín, pričom významným motorom rastu sú systémy AI a infraštruktúra potrebná na ich trénovanie a prevádzku.
To ešte automaticky neznamená, že dátové centrá „zožerú“ celú energetickú transformáciu. IEA upozorňuje aj na to, že ich podiel na raste celosvetového dopytu po elektrine je stále menší než pri niektorých iných sektoroch, napríklad pri klimatizácii, priemyselných motoroch či elektromobilite. Zároveň však platí, že dátové centrá sú oveľa koncentrovanejšie. Nevznikajú rovnomerne po svete, ale vo vybraných regiónoch, kde potom dokážu veľmi rýchlo zaťažiť miestnu sieť, zdroje vody aj politiku územného rozvoja.
Presne tento rozpor bolo v New Yorku cítiť. Na jednej strane firmy a časť politikov hovoria, že AI môže pomáhať s efektívnejším riadením sietí, predikciou spotreby či zrýchlením vývoja nových technológií. Na druhej strane rastie tlak komunít a občianskych organizácií, ktoré nechcú niesť environmentálne náklady bez jasných pravidiel. Aj preto sa počas Climate Week objavili podujatia venované nástrojom, ako majú samosprávy regulovať umiestňovanie dátových centier, ich spotrebu vody či transparentnosť.
Voda sa z vedľajšej témy stáva kľúčovou
Elektrina nie je jediný problém. Chladenie serverov a nepriamo aj výroba elektriny si vyžadujú veľké objemy vody. Práve voda sa preto stáva citlivým bodom najmä v regiónoch, ktoré už dnes zápasia so suchom alebo s preťaženou infraštruktúrou. Európska komisia vo svojich materiáloch k výkonnosti dátových centier počíta s rastom spotreby elektriny aj vody, ak sa nepodarí zlepšiť účinnosť a nasadiť technológie s nižšou vodnou náročnosťou.
Na environmentálne náklady AI upozornila tento rok aj správa Univerzity OSN. Tá hovorí, že prínosy umelej inteligencie sa môžu rozlievať naprieč ekonomikou, ale bremená v podobe odberu vody, záťaže sietí, záberu pôdy či elektronického odpadu sa koncentrujú v konkrétnych komunitách. Inými slovami: používateľ môže mať pocit, že pracuje s nehmotným digitálnym nástrojom, no fyzická stopa tejto služby je veľmi reálna.
Aj technologické firmy už cítia, že práve voda bude pod väčším dohľadom. Microsoft v lete zverejnil údaje o znižovaní vodnej náročnosti svojich dátových centier, čo ukazuje, že tlak na meranie a zverejňovanie týchto ukazovateľov rastie. To je dobrá správa, ale zatiaľ to nevyrieši širší problém: nové centrá pribúdajú rýchlejšie, než sa v mnohých krajinách stíhajú nastavovať pravidlá.
Nie boj klímy proti technológiám, ale spor o pravidlá
Debata v New Yorku preto nestojí jednoducho tak, že ochrana klímy je proti technológiám. Oveľa presnejšie je povedať, že sa hľadajú pravidlá, podľa ktorých má digitálna expanzia prebiehať. Potrebné budú rýchlejšie povoľovacie procesy pre čisté zdroje a siete, ale zároveň aj tvrdšie nároky na efektívnosť, lokalitu, vodné hospodárstvo a zverejňovanie dát pri veľkých výpočtových centrách.
V pozadí je aj politická otázka, kto bude určovať priority. Ak sa v jednom regióne súčasne uchádza o nový výkon priemysel, domácnosti, verejná doprava aj hyperscale dátové centrum, konflikt je takmer nevyhnutný. Klimatický týždeň v New Yorku ukazuje, že takýchto sporov bude pribúdať.
Pre klimatickú politiku je to dôležitý moment. Kým ešte pred pár rokmi bolo hlavným heslom „stavať viac čistej energie“, dnes už to nestačí. Rovnako dôležité je vedieť, pre koho sa energia vyrába, kde sa spotrebúva a aké vedľajšie náklady pritom vznikajú. Umelá inteligencia môže pomôcť pri dekarbonizácii, no len vtedy, ak sa jej infraštruktúra nestane ďalším zdrojom tlaku na siete, vodu a miestne komunity.
New York tak tento týždeň neponúka len tradičné klimatické sľuby. Skôr nastavuje zrkadlo novej realite: zelená transformácia už nebude len o veterných turbínach a solárnych paneloch, ale aj o serveroch, rozvodniach, chladiacich systémoch a o tom, kto za digitálny pokrok zaplatí skutočné účty.
Ilustračné foto: Tayssir Kadamany / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.