Jeden z najvýznamnejších britských režisérov Kenneth Loach sa narodil v roku 1936 a momentálne, čŕta jeho filmový register niečo vyše 40 diel. Začínal televíznymi inscenáciami, pričom filmovo zaujal svojimi debutmi Smola na pätách (1967) a Kes (1969), ktorý mu vyniesol niekoľko zaslúžených ocenení napr. Krištáľový glóbus na karlovarskom filmovom festivale. Celkovo, však snímka nevyvolala len všeobecne pozitívne ohlasy, najmä kvôli pre neznalých nie príliš zrozumiteľnému yorkshirskému dialektu, ktorým postavy vo filme komunikujú. Vďaka tomu môže film predstavovať pre niektorých divákov pomerne podstatnú prekážku. Filmografia Kena Loacha je charakteristická tematizovaním stále aktuálnych sociálnych problémov, či už ide o nezamestnanosť, dysfunkčné rodinné vzťahy, bezútešné hľadanie identity jedinca v nehostinnej nedbanlivej spoločnosti.
15-ročný chlapec Billy Casper (David Bradley) vyrastá v ťažkých podmienkach spolu so svojím nepriateľským starším bratom Judom (Freddie Fletcher) a zanedbávajúcou matkou (Lynne Perrie). Životom sa len tak potáca, sem tam niečo ukradne, v škole si ho doberajú spolužiaci a učitelia, v práci jeho postarší zamestnávateľ a doma jeho krutý brat. Zdá sa, že z mizernosti jeho bezcieľneho života niet úniku. Billy však jedného dňa natrafí na sokolie hniezdo a očarený, sa znenazdajky odhodlá vycvičiť a prisvojiť si dravca, ktorého nazve Kes. Jeho beztvárny život tak dostáva nový rozmer, akoby utrhnutie z okov monotónnej reality.

Medzi chlapcom a sokolom vzniká hlboké symbolické priateľské puto
Pre vynikajúcu, typicky britskú realistickú atmosféru a akúsi špinavú autentickosť je ako stvorené zasadenie do upršanej, šedej periférie mesta Barnsley. Všadeprítomná pochmúrnosť a až depresívna nálada, je už od úvodného záberu ustanovená ako stály sprievodca filmom, ktorého neorealistická povaha ožíva v zobrazení nepriaznivej sociálnej situácie robotníckej triedy, do ktorej mladý Billy patrí. Jeho životná dráha nikam nevedie, čo o ňom tvrdí aj matka. Jeho myseľ je tomuto status quo maximálne prispôsobená, žije zo dňa na deň pričom sa snaží, i keď nie príliš úspešne, maximálne vyhýbať problémom a konfliktom. Život mu komplikuje nenávistný brat a jeho bezprecedentné , pejoratívne a fyzické útoky na Billyho osobu ako aj škola, v ktorej zlomyseľní spolužiaci a nechápaví, nezainteresovaní učitelia znepríjemňujú jeho už tak utrápenú existenciu. Miestni lektori ho spolu s jeho rovesníkmi na jednej strane kritizujú a klasifikujú ako beznádejnú „stratenú generáciu“, na druhej strane pôsobia na študentov ako odľudštené uniformy, pričom absentuje akákoľvek forma hlbšieho kontaktu. Ken Loach prostredníctvom zobrazenia pomerov mladého Billyho a jeho rodiny, výstižne a kriticky reflektuje úpadok rodinných vzťahov, hodnôt, základných istôt a celkovo spoločenskú situáciu 60. rokov nie len v Anglicku. Zlom v chlapcovom živote predstavuje nájdenie sokola, ktorého symbolická podstata tkvie v možnosti či schopnosti maximálnej manifestácie slobody. Billy začne prevažnú časť svojich dní tráviť práve v prítomnosti a opatere vtáka, pretože práve skrze neho je mu umožnené sa na čas povzniesť nad rutinnú realitu, ktorá preňho skrátka neskrýva nič nádejné. Nečakané priateľstvo s dravcom mu vynesie i nebývalý pozitívny ohlas u učiteľa a svojich spolužiakov, ktorým Billyho vynútený monológ o vtákovom režime a starostlivosti oň akoby dodal druhý dych. Prehovárajúci spolužiak v ich očiach predstavuje akúsi ľudský kontakt s realitou, jeho netradičný koníček akoby bol javom vybočujúcim zo stereotypnej zavedenej reality. Záver je oprostený od akejkoľvek formy tradičnej satisfakcie či nebodaj happy endu, zdôrazňuje iba realisticko-tragický podtón filmu. Samozrejme, ten by nefungoval bez skvelých a najmä vierohodných hereckých výkonov a to predovšetkým Bilyho, ktorý, so svojím vychudnutým, mierne preľaknutým zjavom a extrémnym dialektom, podáva výkon, vzhľadom na svoj vek pomerne obdivuhodný, zvlášť pri uvážení, že šlo o neherca, ktorých obsadzovaním je Ken Loach známy.

Terčom posmechu a neustále doberaný v škole i mimo nej
Neoralistický charakter filmu dodáva i zodpovedajúca technická stránka, pričom film je v tomto ohľade zaujímavým konglomerátom. Podstatná časť filmu sa odohráva v exteriéroch a obrazovú kompozíciu tvoria často statické a pomerne dlhé zábery. V dialógoch sa však v istých momentoch využíva aj klasická hollywoodska strihová skladba, zrejme na maximálne upútanie pozornosti na postavy a ich repliky. Interiéry sa vyznačujú prirodzeným osvetlením a svojim šedo-modrým farebným spektrom kontrastujú záberom exteriérov, ktoré lemujú zelené anglické pláne a lúky. Celkovo na seba štýl filmu príliš ostentatívne neupozorňuje a necháva priestor postavám a ich konfliktom. Hudba je zvyčajne upozadená s výnimkou občasnej klasickej či rocknrollovej vskuvky, pričom zaujímavosťou je, že jej prítomnosť je úplne eliminovaná po scéne nájdenia Kesa.
Ako celok ma film zaujal predovšetkým spomínaným hodnoverným vykreslením bezútešnej situácie, túžby po slobode či opornom bode v živote jedinca, pričom efektívny emocionálny divácky dopad stojí na nesmierne presvedčivých hereckých výkonoch. Film sa vyznačuje skôr pomalším, pokojnejším tempom a napriek istým dĺžkam a naťahovaným scénam, nestíha všímavého a citlivého diváka vďaka svojej nie príliš dlhej stopáži nudiť. Fanúšikovia akčných blockbusterov či razantne a rytmicky rozprávaných naratív , sa tu však doma veru cítiť nebudú.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.