Názor občana

Názor občana

Katarína Fašiangová: „V EÚ sa ročne vyhodí okolo 100 miliónov ton potravín“

Katarína Fašiangová: „V EÚ sa ročne vyhodí okolo 100 miliónov ton potravín“

Experti stále poukazujú na neuveriteľný fakt: na planéte sú rozsiahle regióny, kde ľudia hladujú. Napriek tomu vo viacerých krajinách vyhadzujú státisíce, ba milióny ton potravín ročne. Čo s tým? Ako zmeniť situáciu? Odborníci hľadajú odpoveď...

 

Foto: http://strategie.hnonline.sk

 

Odpoveď sa pokúša nájsť aj odborníčka s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti riadenia a kontroly kvality a bezpečnosti potravín, členka hodnotiacich komisií pre kvalitu potravín. Pred mesiacom sa stala predsedníčkou Slovenskej aliancie moderného obchodu. Vo svojom blogu Ing. Katarína Fašiangová, PhD sa venuje tejto horúcej téme.

 

Poukazuje na to, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sú bezpečné a v susedných krajinách sa predávajú alebo darujú. U nás ich vyhadzujeme. „Podľa odhadov Európskej komisie sa v EÚ ročne vyhodí okolo 100 miliónov ton potravín. To je takmer 4,2 milióna plne naložených kamiónov, ktoré keby vytvorili kolónu, tak dvakrát obtočia Zem. A toto množstvo má do roku 2020 narásť o viac ako štvrtinu – na neuveriteľných 126 miliónov ton. A rozhodne sa nejedná iba o znehodnotené potraviny, vyhadzujú sa aj nezávadné. Ako je to možné?“ prízvukuje odborníčka.

 

Vysvetľuje, ako sa delia potraviny z hľadiska ich trvanlivosti. „Jednu skupinu tvoria potraviny, u ktorých je možné pomerne presne stanoviť termín, do kedy sa musia spotrebovať. Tieto sú povinne označované „dátumom spotreby“, po jej uplynutí sú nevhodné na konzumáciu. Protipólom k nim sú potraviny, ktoré sa prakticky nekazia a preto nemusia byť z hľadiska spotreby a trvanlivosti nijako označované. Ide napríklad o soľ, cukor alebo liehoviny. Do ďalšej skupiny potravín patria také, u ktorých výrobca neurčí konečnú spotrebu, ale ich minimálnu trvanlivosť, do kedy si uchovávajú svoju predpokladanú kvalitu. Trvanlivosť sa na nich označuje ako „dátum minimálnej trvanlivosti“. Sem patrí napríklad čokoláda, cestoviny, rastlinné oleje a ďalšie. Tieto potraviny sú aj dlho po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti, pri dodržaní skladovania uvedeného na obale výrobcom a neporušení obalu bezpečné a vhodné pre konzumáciu,“ zdôrazňuje K. Fašiangová.

 

Poukazuje na to, že slabá informovanosť verejnosti vedie k tomu, že ľudia nevnímajú rozdiely medzi potravinami označenými „dátumom spotreby“ a „dátumom minimálnej trvanlivosti“ a po jeho uplynutí sa aj takýchto potravín radšej zbavujú. „A aj keď si mnohí pomyslia, že Slovensko je malou krajinou, ktorá neprispieva významnejšou mierou k spomínanému celoeurópskemu plytvaniu potravinami v EÚ, je to iba zdanlivý dojem. Kým viac ako polovica členských krajín EÚ potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti za určených podmienok, v súlade s európskou legislatívou, umožňuje ďalej predávať alebo darovať na charitatívne účely, aby obmedzili plytvanie potravinami na minimum, u nás je to striktne zakázané. Naši obchodníci nesmú takéto potraviny predávať ani darovať a pokiaľ im zostanú na sklade, putujú povinne na likvidáciu. Nehovoriac o hrozbe extrémne vysokých pokút, ak sa výrobok čo iba deň po dátume jeho minimálnej trvanlivosti nedopatrením nájde v predajni. Navyše, medializáciu pokút slovenskí zákazníci vnímajú ako sankciu za ohrozenie zdravia ľudí, čo ich len ďalej posmeľuje, aby takéto potraviny, hoci zdravotne nezávadné a bezpečné, vyhadzovali,“ upozorňuje predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu.

 

Pripomína, že naopak, aj v susedných krajinách, v Rakúsku, Poľsku či Českej republike je možné potraviny po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti ďalej predávať, samozrejme za dodržania stanovených podmienok. „Takéto potraviny musia byť jasne označené, aby boli kupujúci informovaní, o aké potraviny ide. Predávajú sa buď vo vyznačených regáloch obchodov alebo v legálnych špecializovaných obchodoch, za zľavnené ceny. Rovnako je tam dovolené takéto potraviny darovať na charitu. Osoh z toho je všeobecný, pretože okrem obmedzenia plytvania potravinami, či zníženia strát v obchode z toho ťažia hlavne menej majetní zákazníci, ktorí si môžu kúpiť nezávadné a bezpečné potraviny za výrazne nižšiu cenu,“ prízvukuje Katarína Fašiangová.

 

Uvádza, že verejným tajomstvom je, že túto možnosť využíva aj množstvo slovenských zákazníkov. „To znamená, že reštrikcie platné u nás nielenže nedokážu zabrániť kúpe takýchto potravín našimi občanmi, ale štát sa nimi pripravuje aj o daňové príjmy plynúce z ich legálneho predaja v našich obchodoch. Medzitým Brusel ďalej bije na poplach a nabáda všetky články potravinového reťazca, aby plytvanie potravinami eliminovali na minimum. A nezostáva iba pri výzvach. Pracuje na ďalšej legislatíve, ktorá by v rámci EÚ zrušila povinné označovanie vybraných potravinových výrobkov dátumom minimálnej trvanlivosti. Sľubuje si od toho výrazné zníženie podielu EÚ na celosvetovom plytvaní potravinami,“ píše v závere Ing. Katarína Fašiangová, PhD.

 

 

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.