V horskom prostredí nad obcami Kľak a Ostrý Grúň sa v nedeľu 16. augusta opäť konala púťová slávnosť pri kaplnke na Javorinke. Stretnutie sa uskutočnilo na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a podľa samospráv i agentúrnej správy išlo už o štvrtý ročník novodobej tradície, ktorá nadväzuje na staršie miestne putovanie.
Javorinka leží v katastri obce Kľak, v kraji pod Vtáčnikom, kde sa náboženské a komunitné zvyky prirodzene prelínajú s horským prostredím aj pamäťou kraja. Práve to vysvetľuje, prečo sa z podujatia nestala len jednorazová omša v prírode, ale postupne aj stretnutie ľudí, ktorí sa k tomuto miestu vracajú kvôli viere, spomienkam aj vzťahu k domovu.
Miesto s dlhšou pamäťou, než sa môže zdať
Podľa správy TASR, ktorú zverejnil aj portál TERAZ.sk, história samotnej horskej kaplnky na Javorinke siaha do roku 1860. Starosta Ostrého Grúňa Ján Adamov priblížil, že vznikla na trase medzi farármi z Veľkého Poľa a Kľaku, ktorí sa na tomto mieste pri vzájomných návštevách rozchádzali. Neskôr bola kaplnka obnovená, a to koncom 90. rokov minulého storočia.
Samotná obec Kľak má pritom s cirkevnými stavbami oveľa staršiu skúsenosť. Vo výročnej správe obce sa uvádza, že najstaršou zachovanou zmienkou o obci je miestna kaplnka z roku 1735, neskôr pribudol kostol z roku 1753. Javorinka teda nie je osamoteným bodom, ale súčasťou širšej duchovnej mapy územia, v ktorom mali drobné sakrálne stavby vždy aj orientačný a komunitný význam.
To je dôležité aj pri pohľade na dnešné podujatie. Horská kaplnka nie je veľkým pútnickým centrom v celoslovenskom meradle, no pre miestne obce môže mať podobnú váhu ako známejšie pútnické miesta inde: je blízka, čitateľná a pevne zapísaná do krajiny, ktorú ľudia poznajú od detstva.
Zo staršieho zvyku vznikla nová tradícia
Obec Ostrý Grúň má na svojom webe zachytený aj farský deň z 20. augusta 2023, keď veriaci putovali ku kaplnke na Javorinke a po svätej omši sa presunuli do časti Pažite. Už vtedy bolo zrejmé, že nejde len o liturgický program, ale aj o susedské stretnutie. Tento model sa udržal aj v ďalších rokoch.
Podľa vyjadrení v tohtoročnej agentúrnej správe prišiel s myšlienkou obnoviť pravidelné putovanie starosta Kľaku Ľuboš Haring. Obce sa potom začali pri organizácii spájať a z farského dňa sa stalo podujatie, ktoré si našlo svoj termín, formu aj publikum. Za štyri roky sa podľa organizátorov dostalo do povedomia nielen medzi domácimi, ale aj medzi potomkami rodákov či návštevníkmi, ktorí región objavujú na bicykli alebo na motorke.
Práve tento rozmer je na Javorinke zaujímavý. V čase, keď mnohé menšie obce hľadajú spôsoby, ako udržať komunitný život mimo veľkých festivalov a oficiálnych osláv, funguje podobné stretnutie prirodzene. Nepotrebuje veľkú scénu ani silnú reklamu. Stačí dôvod prísť, spoločné úsilie a miesto, ktoré má pre miestnych význam.
Chodník ku kaplnke neobnovila firma, ale miestni ľudia
Jedným z konkrétnych detailov, ktoré robia z tejto udalosti viac než len kalendárny záznam, je obnova prístupu ku kaplnke. Od časti Pažite vedie k Javorinke približne 450-metrový chodník. Podľa starostu Adamova sa o jeho zveľadenie postarali miestni dôchodcovia z Kľaku.
V správe sa spomína aj 73-ročný Augustín Baniari, ktorý sa rozhodol, že chodník dá do lepšieho stavu, aby sa ku kaplnke dostávalo pohodlnejšie najmä starším ľuďom. Je to drobný, ale výrečný moment. Na vidieku často nevznikajú dôležité veci veľkými investíciami, ale takouto nenápadnou dobrovoľnou prácou, ktorá má jasný výsledok a zostáva po nej niečo užitočné aj mimo dňa slávnosti.
Obnova prístupu zároveň mení charakter miesta. Kaplnka nie je odkázaná len na jednorazové využitie počas sviatku, ale stáva sa dostupnejšou počas celého roka. To môže mať význam aj pre turistov či ľudí, ktorí hľadajú tiché zastavenie mimo hlavnej sezóny.
Pod Vtáčnikom sa stretáva viera, krajina aj miestna identita
Kľak aj Ostrý Grúň sú obce s výraznou historickou skúsenosťou a silnou pamäťou kraja. Kľak je dodnes pripomínaný aj pre tragédiu vypálenia obce 21. januára 1945, ktorú obec uvádza vo svojej výročnej správe ako najkrutejšiu udalosť vo vlastných dejinách. Aj preto má miestne spoločenstvo prirodzený cit pre miesta, kde sa dá uchovávať spoločná pamäť inak než len pri oficiálnych pamätníkoch.
Javorinka v tomto zmysle nepôsobí len ako kaplnka v lese. Je to bod, kde sa prepája duchovná tradícia, krajinná skúsenosť a stretávanie generácií. Pre starších je to návrat k známemu miestu, pre mladších možnosť zažiť vieru mimo kostolných múrov a pre rodákov, ktorí už v obci nežijú, aj forma návratu domov.
Podujatia tohto typu nebývajú veľké, ale často prežijú práve preto, že nevznikajú umelo. Ak sa aj v ďalších rokoch podarí udržať spoluprácu obcí, starostlivosť o chodník a jednoduchý komunitný formát, Javorinka môže zostať jednou z tých miestnych tradícií, ktoré nevznikli z turistického projektu, ale z potreby ľudí stretávať sa na mieste, ktoré im dáva zmysel.
Pre región pod Vtáčnikom je to dobrá správa. Nie kvôli veľkým číslam, ale preto, že aj malé horské kaplnky dokážu udržať to, čo sa inde stráca najrýchlejšie: kontinuitu.
Ilustračné foto: BAB2056 / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.