Názor občana

Názor občana

Hanbíme sa za svoj rodný jazyk?

Hanbíme sa za svoj rodný jazyk?

Ľúbozvučnú slovenčinu v bežnej komunikácii pomaly vytláčajú cudzojazyčné slová, prevzaté predovšetkým z angličtiny. Aj tam, kde existujú rovnocenné slovenské výrazy.

     Tí starší si určite pamätajú obdobie po nežnej revolúcii, keď sa drobné obchodíky premenovali na shopy, markety  a butiky. Tento trend nielenže pretrval doteraz, ale cudzie slová postupne prenikli do všetkých oblastí nášho života. Začali sme robiť biznis, stretávať sa na mítingoch a workshopoch. Súčasťou práce sú  taem-buldingové aktivity,  používame pícíčko, postupujeme do ďalších levelov a robíme nové stepy. Prejav nadšenia, úžasu a radosti sa skoncentroval do výkriku „wow“. Vo väčších mestách vyrástli veľké business a shopping centrá, kúpaliská vystriedali aqualandy. 

     Cudzie slová sa udomácňujú aj v úradníckej reči. Iba nedávno vláda informovala o zvýhodnených podmienkach pre začínajúcich podnikateľov, tzv. start-up. Úradné dokumenty sa hemžia slovami ako alokácia, implementácia, fejk, desktop, cloud. Zmena nastala aj v oblasti pracovných pozícií. Dnes je už bežné, že pracovné portály ponúkajú  prácu na pozíciu avionics engineer, foodrunner, management-trainee, shop-assistant a pod.

     Rozvoj nových technológií a pokrok vo všetkých oblastiach života prináša so sebou aj nutnosť nových pomenovaní a výrazov, ktoré nemajú v slovenčine ekvivalent. Zdomácnenie a bežné používanie takýchto slov je prirodzené a nie je dôvod sa nad tým znepokojovať. No zdá sa, že niekedy chceme byť svetovejší než celý svet a cudzie slová používame aj tam, kde to nie je potrebné.  Slovenčina je predsa krásny jazyk, nehanbime sa ho preto používať. Nikto z nás predsa nechce, aby sme salaše premenovali na sheep-farmy, aby bača bol shepherd a horáreň gamekeeper´s cottage.         

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.