Názor občana

Názor občana

Hamletovská otázka matky- dať alebo nedať súhlas na operáciu skoliózy ?

Hamletovská otázka matky-  dať  alebo nedať súhlas na operáciu skoliózy ?

Dozvedeli ste sa, že Vaše dieťa má postúpiť operáciu skoliózy? Bude mať celý život v chrbte tyč so skrutkami? Dať k tomu súhlas alebo nie? Skúsenosti matky, ktorá bola postavená pred toto vážne životné rozhodnutie.

      Úloha matky je v živote každého dieťaťa jedinečná. Vždy chceme pre svoje dieťa len to najlepšie. Myslíme si, že sa nám ho podarí ochrániť pred všetkými nástrahami života. Ovšem mnohokrát nás život postaví pred rozhodnutia, ktoré by sme najradšej nechceli urobiť. Jedno z nich bolo, keď som mala pred  18 mesiacmi rozhodnúť, či moja jediná dcéra postúpi operáciu chrbtice alebo nie.

      Ako to všetko začalo? V roku 2000 som sa stala hrdou matkou krásnej dcérky, ktorá postupne rástla pred mojimi očami. Na každej zdravotnej prehliadke nám pani doktorka povedala, že je dcérka úplne zdravá. Problém nastal v jej 12. rokoch, keď prudko narástla v priebehu 3 mesiacoch a keďže bola chudá, pretože nechcela poriadne jesť, tak svalstvo tento vývoj neutiahlo a začali sme zápasiť s problémom vadného držania tela. K tomu sa ešte pripojilo časté pozeranie tabletu v rôzne vykrivených polohách, a keď sme jej ako rodičia chceli dohovoriť viete si predstaviť, ako to so začínajúcim pubertiakom dopadlo. Jej chrbtica sa rapídne menila pred mojimi očami. Najskôr sme absolvovali cvičenie na fitloptách, potom súkromné rehabilitácie, neskôr sme každý deň niekoľko kilometrov chodili na nord walking. Lenže skolióza / t.j. zakrivenie chrbtice nad 10 stupňov podľa Cobbovho uhla /,  sa stále zhoršovala, až v lete roku 2012 sa nám podarilo dostať na súkromnú ortopedickú ambulanciu MUDr. Popluhára do Žiliny. Po prvotnom vyšetrení znela jeho diagnóza, že dieťa ma idiopatickú skoliózu, a že určite skončíme na operácii. Keď som sa to dozvedela, moja prvá reakcia bola, že určite dcéru operovať nedám. Od pána primára sme dostali potvrdenie na korzet, ktorý mala dcérka nosiť 23 hodín denne. Každý deň sme spolu poctivo cvičili a chodili 3 krát do týždňa plávať, denne sme chodili na nord walking, popri tom samozrejme dcéra chodila do školy. S manželom sme sa s ňou po 2 týždňoch prestriedali v kúpeľoch v Kováčovej. Boli to mimoriadne náročné dni, preto som veľmi očakávala, že ak prídeme na RTG chrbtice  a následne na kontrolu dozvieme sa, že celé naše snaženie nebolo zbytočné a že dcérina skolióza s zlepšila. Opak bol však pravdou. Po 2 hodinách čakania v čakárni som sa dozvedela, že ak nedám súhlas na operáciu dcérinej skoliózy za pol roka nebude operácia iba zadným postupom ale aj predným. Predstava dievčaťa s jazvami na chrbte aj na prednej  a bočnej časti tela nakoniec rozhodla a ja som dala súhlas na operáciu. Ďalšie 3 mesiace do operácie som zháňala cez všetky možné internetové bloky informácie od rodičov, ktorí podstúpili so svojimi deťmi túto operáciu. Niektoré boli optimistické, niektoré pesimistické. 

        Nakoniec sa priblížil deň D .Po absolvovaní víkendového pobytu v nemocnici, kde nás učili, ako bude dcéra jesť a piť po operácii a dávali nám dobré rady ako to zvládnuť  V pondelok po 6,5 hodinovej operácii, keď som už nevedela čo so sebou, bola som celá napätá ako to dopadne, som ju uvidela. Prevážali ju na posteli na ARO a predstavte si , že moja dcéra bola pri vedomí a chcela sa posadiť. Keď ju napojili na všetky tie prístroje tak som mohla ako matka, byť pri nej celý čas. Bolo to skutočne veľmi náročné, ale každej matke odporúčam, aby ak ma dieťa po tejto operácii bola pri ňom. Prvý deň musela iba ležať na chrbte a postupne sa každý deň odpájali ďalšie hadičky a monitorovacie pripojenia. Na tretí deň sa s pomocou sestričiek postavila na nohy. Vydržala stáť iba veľmi krátko. Postupne sa začala učiť chodiť , sedieť a robiť veci, ktoré sme pred tým pokladali za úplnú samozrejmosť. Po mesačnom pobyte doma nastúpila do kúpeľov do Kováčovej, kde sme sa s manželom po 2 týždňoch vymenili.

       Teraz je už 14 mesiacov od operácie. Už sme absolvovali aj kontrolu u pána primára. Zatiaľ je všetko ok. Som na ňu mimoriadne hrdá. Hoci vymeškala 2 mesiace zo školy, neprerušila ročník a bola vyznamenaná, dokonca pol roka od operácie ukončila prvý cyklus tanečnej školy na ĽŠU. Teraz chodí na 2. cyklus na tanečnú, navštevuje hip hop, v lete behá na skate, pekne pláva, chodí do posilňovne. Samozrejme sú určité činnosti ako napr. kotrmelec, ktoré neurobí, nakoľko cez celú chrbticu má umiestnenú  tyč so 14 skrutkami. A čo sa týka chrbtice tak tá sa napravila úžasne, avšak rebrá na jednej strane jej posunuli trochu lopatku. Pred operáciou ju chrbát bolieval každý deň, teraz nemáva žiadne bolesti. Jej operácia chrbtice určite pomohla a verím, že moje rozhodnutie bolo správne.

FOTO: zivot.azet.sk

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.