Foto: Screenshot Atlantico
Novinári amerického analyticko-politického denníku Politico /vychádza 5-krát týždenne, sídlo má v meste Arlington, štát Virgínia/ sa pokúsili nájsť odpoveď na otázku, prečo dvaja najsilnejšie muži na svete doposiaľ nevytvorili koalíciu alebo alianciu, ktorej sa neuveriteľne obávajú mnohí politici a média vo svete. Robia prekvapivý úsudok: napriek tomu, že drvivá väčšina politikov, expertov a médií si myslí, že niekto z dvoch najsilnejší mužov má záujem o vytvorenie aliancie, v skutočnosti to tak nie je a najviac sa mýlia tí, ktorí si myslia /alebo mysleli/, že podobný záujem má /alebo mal/ Vladimír Putin. Novinári z Politica tvrdia, že príliš veľký záujem o to nemá...
Poukazujú na to, že ruský prezident je múdry skúsený politik a vynikajúci nadaný taktik. Ako príklad, uvádzajú názor francúzskeho politológa Florenta Parmentiera, ktorý podčiarkuje, že Putin pozná situáciu, chápe, aké sily pôsobia na medzinárodnej scéne, a vie s touto situáciou narábať, aj keď, pochopiteľne, je limitovaný určitými faktormi a preto snaží sa konať v rámci určitých mantinelov. Florent Parmentier sa domnieva, že izolacionizmus USA počas prezidentstva Donalda Trumpa v dlhodobej perspektíve pomôže Putinovi.
Francúzsky expert povedal pre francúzsku verziu Politica, že ruský prezident si uvedomuje, že aj keby Donald Trump v skutočnosti mal nejaké sympatie voči Rusku, väčšina americkej elity má úplne opačný postoj a preto žiadne viac-menej rýchle zblíženie Spojených štátov a Ruska nehrozí a Putin to veľmi dobre vie. Napriek tomu dúfa, že sa predsa podarí nadviazať s novým americkým prezidentom viac – menej dobré vzťahy. Na celú vec sa pozerá úplne triezvo a realisticky.
Florent Parmentier prízvukuje, že Putin dokáže nadviazať dobré vzťahy s Bielym domom už v krátkodobom horizonte, ale to nerobí, pretože vie, že americká elita stále sa pozerá na Kremeľ so strachom a podozrením a preto nedovolí radikálne zlepšiť vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Preto Putin nerobí to, čo je vopred odsúdené na neúspech alebo bude vyvolávať obrovské škandály na svetovej politickej scéne.
Putin vie, že v radoch súčasnej americkej elity sú zástancovia posilnenia spojeneckých vzťahov s krajinami Centrálnej Európy a skutočné „vojenské jastraby“, ktoré uprednostňujú agresívnejšiu zahraničnú politiku USA. Preto kvôli nim Putin nemá nijaké zvláštne očakávania. Vie, že ruská politika je stále odsudzovaná kvôli Ukrajine. Na druhej strane ruský prezident nevyžadoval od Trumpa, aby ihneď zrušil sankcie, pretože vie, že americký Senát neschváli tuto iniciatívu.
Francúzsky analytik sa domnieva, že Putin chce udržať dobrý osobný vzťah s Trumpom a neklamať svetovú verejnosť, že už dochádza k nejakému zblíženiu medzi USA a Ruskom. To sa ešte určite nekoná. Pripomína, že po rozpade Sovietskeho zväzu sa Spojené štáty mohli prezentovať ako „jediný policajt sveta“, ale Rusko nemohlo ovplyvniť ani postsovietske priestranstvo. Preto Rusko zamierilo svoju zahraničnú politiku na kritiku amerických zásahov a podporuje činnosť medzinárodných inštitúcií ako OSN, kde mu zostalo právo veta.
Florent Parmentier pripomína, ako tvrdo Rusko protestovalo proti bombardovaniu Belehradu, ktoré bolo v rozpore s rezolúciou OSN. Pripomína aj paradoxy vojny v r. 2008 v Gruzínsku. Poukazuje na to, že iba niekoľko mesiacov po uznaní nezávislosti Kosova európskymi krajinami a Spojenými štátmi títo spojenci úplne zmenili svoj postoj a začali presadzovať princíp nedotknuteľnosti nových hraníc, ale Rusko naopak trvalo na tom, že novovýtvorený štát na území bývalej Juhoslávie je nezákonný a neuznalo Kosovo.
Francúzsky expert poukazuje na to, že Rusko, ako aj európske štáty a USA tiež uplatňuje zásahy do záležitostí iných krajín, ale predsa to robí v niekoľkonásobne menšom rozsahu, ako Spojené štáty a EÚ. Preto, podľa jeho mienky, ak Amerika zaujme počas prezidentstva Trampa izolacionistickú pozíciu, bude to Rusku vyhovovať.
„Vladimír Putin a Sergej Lavrov sú veľmi dobrí medzinárodní aktéri a dobre vedia, ako logicky uplatniť silu. Takže boli schopní sa vyhnúť tomu, aby sa k moci v Spojených štátoch dostala Hillary Clintonová. To všetko označuje postavenie Ruska v krátkodobom horizonte za „pozitívne“, ale ako to bude v strednodobom horizonte je to diskutabilné. Napríklad Moskve sa podarilo zabrániť zblíženiu Ukrajiny s EU, ale vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom sú fakticky zničené. V nadchádzajúcich desaťročiach bude mat Ukrajina voči Rusku oveľa horší vzťah, ako predtým. Moskve sa taktiež podarilo vybojovať územie pre Bašára Asada, ale pre Rusko s veľkou moslimskou populáciou to prináša určité nebezpečenstvo,“ domnieva sa francúzsky expert.
„Takže snaha Putina, ktorý je pravdepodobne talentovaný taktik, zabezpečiť postavenie svojej krajiny ako veľmoci, zdá sa je obmedzená veľkosťou štátnej ekonomiky, rovnako ako aj nerovnováhou, ktorá nevyhnutne ovplyvní bezpečnosť v strednodobom horizonte,“ prízvukuje francúzsky analytik Florent Parmentier v rozhovore pre americký analyticko-politický denník Atlantico.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.