Oficiálna návšteva slovenského premiéra Roberta Fica v Bulharsku otvorila viac tém, než naznačoval jej stručný diplomatický rámec. V Sofii sa 4. septembra stretol s predsedom bulharskej vlády Rumenom Radevom, ktorého zároveň pozval na návštevu Slovenska. Podľa slovenskej aj bulharskej strany patrila k hlavným bodom rokovaní energetika, jadrové investície, budúci rozpočet Európskej únie aj širšia regionálna spolupráca.
Treba pritom spresniť jednu dôležitú vec. Pôvodné zadanie hovorí o stretnutí s bulharským prezidentom Radevom, no podľa dostupných oficiálnych zdrojov Fico v Sofii rokoval s premiérom Rumenom Radevom. Následne ho prijala prezidentka Ilijana Jotova, ktorá v Bulharsku vykonáva prezidentský úrad. Aj bulharské médiá aj slovenský Úrad vlády opisujú stretnutie práve v tomto zložení.
Najsilnejšia téma: energia a nové jadrové bloky
Najkonkrétnejší výsledok návštevy sa týkal jadrovej energetiky. Slovenský Úrad vlády označil za najvýznamnejší záver dohodu o spolupráci pri výstavbe nových jadrových reaktorov. Obe krajiny podľa zverejnených informácií počítajú s rovnakým americkým partnerom a ich ministri energetiky majú nadviazať užšiu koordináciu aj výmenu expertízy.
Z bulharskej strany zaznelo, že priemyselné krajiny ako Bulharsko a Slovensko vnímajú energiu ako základ hospodárstva a chcú presadzovať stabilné a cenovo dostupné dodávky pre domácnosti aj firmy. V tomto duchu hovoril Rumen Radev aj o potrebe spolupráce pri jadrových projektoch a o spoločnom pohľade na význam jadra pri dosahovaní klimatickej neutrality.
Pre Slovensko mala návšteva ešte jeden rozmer. Fico otvorene hovoril aj o plyne a o tom, že Bratislava chce využiť bulharské možnosti pri dovoze suroviny do strednej Európy. Je to pokračovanie línie, v ktorej slovenská vláda kritizuje plánované obmedzovanie dovozu ruského plynu do EÚ a upozorňuje na možné cenové dopady. Zároveň je zrejmé, že Sofia sa pre niektoré krajiny regiónu stáva dôležitejším uzlom pri hľadaní alternatívnych energetických trás.
Spoločný postoj k rozpočtu EÚ aj k právu veta
Rokovania sa neobmedzili iba na energetiku. Fico v Sofii zdôraznil, že Slovensko a Bulharsko majú podobný pohľad na pripravovaný rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034. Obe krajiny podľa slovenskej strany trvajú na význame kohéznej politiky aj spoločnej poľnohospodárskej politiky, teda na oblastiach, ktoré sú pre menšie a stredne veľké členské štáty tradične citlivé.
Slovenský premiér zároveň zopakoval odmietavý postoj k pokusom obmedziť právo veta v niektorých kľúčových oblastiach. Tento motív sa v jeho zahraničných vystúpeniach objavuje pravidelne a aj v Sofii ho použil ako argument proti modelu, v ktorom by podľa neho menšie štáty mali slabší vplyv na rozhodovanie v Únii.
V praxi tak návšteva potvrdila, že Bratislava sa v Bruseli nesnaží hľadať spojencov iba medzi tradičnými partnermi zo strednej Európy, ale aj na juhovýchode únie. Pre Bulharsko je zasa výhodné, ak pri rozpočtových či energetických debatách nevystupuje osamotene.
V4 ako ponuka, nie hotový návrat starej váhy
Jednou z politicky zaujímavejších tém bola aj Vyšehradská štvorka. Fico podľa Úradu vlády ponúkol bulharskému premiérovi spoluprácu s V4 a povedal, že Slovensko chce počas svojho predsedníctva vrátiť tomuto regionálnemu formátu „relevantnosť a silu“, ktorú mal pred rokmi.
Práve tu je však namieste istá opatrnosť. Z dostupných zdrojov nevyplýva, že by vznikol nový formálny mechanizmus medzi Bulharskom a V4. Skôr ide o politický signál, že Slovensko chce viesť otvorenejšiu regionálnu diplomaciu a rozširovať okruh partnerov pri konkrétnych témach, najmä v energetike, bezpečnosti či rozpočtových sporoch v EÚ.
Aj TASR v prehľade po návšteve uviedla, že Fico ponúkol spoluprácu s Vyšehradskou štvorkou práve v čase, keď jej predsedá Slovensko. To naznačuje skôr diplomatickú ponuku a testovanie záujmu než okamžitý posun v architektúre regionálnej spolupráce.
Pri stole bola aj vojna na Ukrajine
Po rokovaní s premiérom nasledovalo prijatie u prezidentky Ilijany Jotovovej. Podľa slovenského Úradu vlády sa hovorilo aj o medzinárodných otázkach a o vojne na Ukrajine. Slovenská aj bulharská strana sa podľa zverejnených vyjadrení zhodli, že konflikt nemá vojenské riešenie a vyžaduje si viac diplomatického úsilia.
Tento slovník je blízky dlhodobej pozícii Ficovej vlády, ktorá sa voči vojenskej podpore Ukrajiny stavia rezervovanejšie než viacerí partneri v EÚ. Zároveň však platí, že medzi členskými štátmi únie existujú v tejto téme rozdiely a podobne formulované výzvy na diplomaciu ešte samy osebe neznamenajú zhodu na všetkých konkrétnych krokoch.
Okrem politiky aj školstvo, veda a obchod
Oficiálne materiály z návštevy pripomínajú aj menej konfliktnú, no dôležitú vrstvu bilaterálnych vzťahov. Obe strany hovorili o pokračovaní výmeny študentov, doktorandov, vedeckých a pedagogických pracovníkov či o podpore výučby slovenského a bulharského jazyka na univerzitách. Fico pripomenul aj dlhoročnú prítomnosť bulharskej školy Christa Boteva v Bratislave.
V hospodárstve sa spomínali automobilový priemysel, strojárstvo, automatizácia, inovácie a energetika. To sú oblasti, v ktorých sa diplomatické frázy dajú pomerne ľahko vysloviť, no ťažšie pretaviť do konkrétnych projektov. Napriek tomu má návšteva význam aspoň v tom, že ukazuje snahu oboch vlád posunúť vzťahy za rámec zdvorilostných vyhlásení.
Čo návšteva ukázala
Ficova cesta do Sofie nebola len protokolárnym stretnutím. Ukázala, že Slovensko hľadá spojencov pre svoje postoje v energetike, v debate o budúcom rozpočte EÚ aj v otázkach, kde odmieta ďalšie presúvanie právomocí na úroveň Bruselu. Zároveň sa potvrdilo, že pre Bratislavu je Bulharsko zaujímavé nielen politicky, ale aj ako partner pri jadrových projektoch a pri energetickej infraštruktúre.
Ak sa niečo z návštevy dá považovať za naozaj konkrétne, je to práve jadrová agenda. Ostatné body – od oživenia váhy V4 až po širšiu koordináciu v EÚ – budú závisieť od toho, či po diplomatických vyhláseniach prídu aj reálne spoločné kroky.
Ilustračné foto: Mathias Reding / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.