https://rickrozoff.wordpress.com
Kým doposiaľ všetky naši lídri mali ústa poctivo zatvorené a poslúchali vedenie EÚ ako vojak rozkazy, v súčasnosti ich začínajú pomaly otvárať. Veľmi opatrne, ale predsa. Napríklad, prednedávnom slovenský premiér Róbert Fico tak trochu nečakane obvinil vedenie EÚ z „dvojtvárnosti“ v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Vyhlásil, že plánované nové sankcie Európskej únie a USA voči Rusku môžu vyhrotiť ekonomickú situáciu v Európe. „Hovoríme o jednote, ale Francúzsko chce predať Rusku vojenské lode. Hovoríme o tom, ako zaistiť Ukrajine energetickú bezpečnosť a prijímame kľúčové rozhodnutia v Rade EÚ, vtedy keď Gazprom podpisuje kontrakty o Južnom prúde s nemeckými, francúzskymi a talianskymi spoločnosťami“, prízvukoval Fico.
V podobnom duchu sa začína vyjadrovať aj český premiér Bohuslav Sobotka. Zaujímavá zhoda náhod. Žeby vznikalo nové „československé priateľstvo“? Alebo Česi a Slováci si začínajú lepšie rozumieť a rovnako reagujú na niektoré epizódy zo súčasnosti? Začínajú mať rovnaký názor na niektoré skutočnosti aj vtedy, keď drvivá väčšina členov EÚ to berie inak.
Napríklad, NATO, Brusel, ale hlavne vláda USA tlačia všetkých členov EÚ, vrátane Česka a Slovenska k užšej spolupráci so spojencami v Severoatlantickej aliancii. Slovenský premiér sa dosť odmietavo vyjadril k akémukoľvek rozmiestneniu zahraničného kontingentu na území krajiny – po tom, ako americký prezident Barack Obama navrhol rozšíriť americkú vojenskú prítomnosť v Európe. Poliaci a pobaltské krajiny to vrelo privítali. Slovensko a Česko nie. Fico sa snaží rozohrávať šachovú partiu s EÚ, Ruskom a USA a nájsť nejaké východisko, aby nenahneval nikoho z „veľkej trojice“. Presne takto koná aj v otázke ruského plynu. Chápem...
Fico, ako aj drvivá väčšina Slovákov, nechce cudzie vojska na svojom území, ale nevylučuje vojenské cvičenia za účasti cudzích vojenských príslušníkov. Podľa neho, Slovensko ako členská krajina NATO je pripravené dodržiavať svoje záväzky, ktoré vyplývajú z jeho členstva na aliancii. Ale možnosť vstupu na jeho územie akýchkoľvek cudzích vojenských príslušníkov je otázkou dvojstranných vzťahov Slovenska a toho štátu, ktorý by prišiel s takýmto návrhom. Podobné to vidia aj za riekou Moravou.
Česko nepotrebuje jednotky NATO na svojom území a nevyzýva k posilneniu prítomnosti aliancie v Európe. Takto reagoval premiér Českej republiky Bohuslav Sobotka na návrh amerického prezidenta Baracka Obamu o posilnení vojenskej prítomnosti USA v Európe. Je zaujímavé, že ešte pred vyhlásením premiéra Sobotku podobný negatívny postoj voči jednotkám NATO na českom území vyslovil aj samotný minister obrany Martin Stropnický.
Česko nielen odporuje posilneniu prítomnosti NATO v Európe, ale tiež nechce vydávať veľké prostriedky na obranu. Plánuje „investovať“ na to iba 1% HDP, hoci spojenci žiadajú 2%. Na rozdiel od Poľska, ktoré víta všetky návrhy Bruselu a Washingtonu.
Samozrejme, je „menší“ rozdiel medzi Českom, Slovenskom a Poľskom. Napríklad, Česko nepovažuje seba za pohraničný štát únie, nechce byť frontovým pásmom NATO a uvedomuje si dôležitosť vzťahov s Ruskom. Presne ako aj Slovensko. Českí politici berú ohľad na názor svojich občanov. Ale Poľsko a pobaltské krajiny od začiatku žiadali o posilnenie kolektívnej obrany, práve preto sa začlenili do aliancie.
Rozdiel v postojoch Poľska, Slovenska a Česka samozrejme neovplyvní rozhodnutia, ktoré budú schválené na summite NATO vo Walese. Česko a Slovensko nemajú dostačujúcu politickú a diplomatickú váhu. Znepokojenie Čechov a Slovákov zdieľajú v Európe mnohí, ale nie všetci sa odhodlajú viac-menej otvorene odporovať plánom Washingtonu.
„Posilnenie prítomnosti“ môže viesť k rozmiestneniu ďalších pozemných jednotiek NATO bližšie ku hraniciam s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Vlastne, čo sa týka Ukrajiny, je zrejme, že USA robia všetko, aby sa vojenské základne NATO /čítaj USA/ čo najskôr objavili práve v tejto krajine – rovno na hraniciach s Ruskom.
Zatiaľ sa to prejaví v aktivizácii vzdušného hliadkovania, a to aj systémov vzdialeného radarového pozorovania. V tomto roku už sú naplánované americko-ukrajinské cvičenia. Práve tieto otázky posudzovali ministri obrany krajín NATO v Bruseli.
Dokážu „čierne československé ovce“ vzdorovať celej mašinérii EÚ a USA? Samozrejme, že nie. Ale aspoň trochu otvorili ústa. Možno sa v budúcnosti naučia rozprávať s „veľkými bratmi“ ako rovnocenní partneri. Ale to určite potrvá...


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.