Názor občana

Názor občana

Bude rok 2015 znamenať prelom vo vzťahoch USA a Ruskej federácie?

Bude rok 2015 znamenať prelom vo vzťahoch USA a Ruskej federácie?

Na stránkach consortiumnews.com, bývalý analytik CIA Ray McGovern sa zamýšľa nad krízou vo vzťahoch USA a Ruska a hodnotí podiel USA na prevrate na Ukrajine.

Rok 2015 bude určite znamenať prelom vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom, buď na jednu stranu alebo na druhú. Avšak to, či sa zvýši napätie len vojnou  na Ukrajine alebo rozšírením vojny, alebo či napätie ustúpi, závisí predovšetkým na prezidentovi Barackovi Obamovi.
Je  však Obama dosť šikovný a dostatočne pevný, aby udržal na uzde nielen ministra zahraničia Johna Kerryho,  ale aj zástupkyňu  štátneho tajomníka pre európske záležitosti Victoriu Nulandovou, ktorá podporovala prevrat na Ukrajine  a pomohla  vybrať po prevrate vodcu?
Okrem týchto, by musel Obama čeliť aj neokonzervatívcom a liberálom, ovládnuť  ministerstvo zahraničia a postaviť sa do cesty jastrabom  v Kongrese, väčšina ktorých dokáže pokojne flirtovať s vojnou, pretože  nevedia  nič  o nej.

Ruský prezident  Vladimir Putin, naopak, zažil dôsledky vojny v ranom veku. Narodil sa v Leningrade (dnes Petrohrad), po ôsmich rokoch od obludného obliehania nemeckou armádou počas II.svetovej vojny. Michael Walzer, v jednom dokumente Vojna proti civilnému obyvateľstvu, uviedol, " že viac ľudí zomrelo pri 900-dňovom obliehaní Leningradu, ako v pekle  bombardovania v Hamburgu, v Drážďanoch, Tokiu, Hirošimy a Nagasaki dohromady."
Putinov starší brat Viktor zomrel počas obliehania.  Skúsenosť  z Putinovej mladosti je  samozrejme hlboko uložená v  jeho podvedomí. To môže pomôcť vysvetliť, prečo má tendenciu byť  veľmi zdržanlivý v odvážnych rečiach o vojne, ktoré pravidelne počuť od vyšších západných úradníkov  v týchto dňoch - z ktorých mnohí nepoznajú utrpenie spôsobené vojnou a komplikovanú históriu Ukrajiny.

Pred rokom v tomto čase, len málo Američanov by dokázalo ukázať na mape Ukrajinu. A  tým, že sú kŕmení správami  z "mainstreamových médií," väčšina z nich má len malú predstavu o vnútropolitickom  rozkole a napätí vládnucom na Ukrajine, kedy západna Ukrajina je  orientovaná smerom k Európe a východná Ukrajina  na východ so silnými väzbami na Rusko.

Začnime s krátkou poznámkou o hlavných bodoch histórie pádu železnej opony, necelé tri týždne po páde Berlínskeho múru  9. novembra 1989, prezident George HW Bush pozval sovietskeho  vodcu  Michaila Gorbačova na summit  v Malte, kde dosiahli  historickú dohodu: Moskva sa zdrží použitia sily, aby znovu zaviedla kontrolu nad východnou Európou,  Washington tam  "nevyužije situáciu" na ďalšie prevraty a vnášanie neistoty .

Táto dohoda bola rozpracovaná len dva mesiace neskôr, ako Bushov minister zahraničia James Baker presvedčil Gorbačova prehltnúť horkú pilulku zjednoteného Nemecka v NATO výmenou za sľub, že NATO "nepreskoči" na východ od  Nemecka.  Bývalý americký veľvyslanec v Moskve Jack Matlock, ktorý bol svedkom toho všetkého, mi povedal  v e-mailovej korešpodencii, "nechápem, ako niekto može hovoriť  o  nasledujúcom rozširovaní NATO, ako iba " o využití výhody. "
Tento ostrieľaný diplomat, ktorý sa zúčastnil  kritických bilaterálnych rokovaní na začiatku roka 1990, dodal, že vzájomný sľub nebol uzavretý v písomnej forme. Avšak, zapieranie sľubu - písomného  či ústneho - môže dať významnú pomlčku  dôvere.
V minulom roku som sa spýtal  Matlocka  a tiež Viktora Borisova Kuvaldina, jedného z Gorbačových poradcov  v rokoch 1989-1991, prečo sľub, ktorý dal Baker-Gorbačovovi sa nedal  na papier, Matlock odpovedal:
"Neexistovala žiadna dohoda dovtedy. Tak ako Baker tak aj západonemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher  dávali Gorbačovovi podnety na zváženie.  Gorbačov nedal hneď odpoveď, ale hovoril, že bude o nich uvažovať. Formálne dohody museli zahrnúť  aj ostatných, takže boli uzavreté až v neskoršie v roku 1990. "

V e-maile  mi vlani na jeseň, Kuvaldin potvrdil to, čo mi povedal Matlock, ako  sa to stalo a prečo nebol tento záväzok zapísaný, Kuvaldin vysvetľuje:

"Takáto žiadosť by znela trochu divne v tej dobe. Varšavská zmluva bola nažive,  sovietsky vojenský potenciál bol rozmiestnený po celej strednej Európe; a NATO nemalo  kam ísť. Na začiatku februára 1990 sotva niekto mohol predvídať vývoj udalostí na konci roku 1990 ".

Ale keď som sa stretol s Kuvaldinom o niekoľko mesiacov neskôr v Moskve  a spýtal sa ho, prečo nie je  žiadny záznam zo sľubov, daných jeho  šéfovi Gorbačovovi, jeho odpoveď bola viac než spontánna .  Naklonil hlavu, pozrel sa mi priamo do očí a povedal: "Verili sme vám."  Kuvaldinov  šéf, Gorbačov sa rozhodol dôverovať nielen ministrovi zahraničia USA, ale aj západonemeckej vláde v Bonne.  Podľa správy v Der Spiegli citovanej  z dokumentov západonemeckeho ministerstva zahraničia vydaných pred piatimi rokmi:

" 10.2.1990, medzi 4.00 a 18:30, Genscher hovoril so sovietskym ministrom zahraničia Eduardom Ševarnadze. A podľa nemeckého záznamu rozhovoru, Genscher vyhlásil: "Sme si vedomí toho, že členstvo v NATO pre zjednotené  Nemecko vyvoláva zložité otázky. Pre nás je však jedna vec  istá: NATO sa nebude rozširovať na východ "A pretože rozhovor sa točil hlavne okolo východného Nemecka, Genscher pridal výslovne:". Pokiaľ ide o nerozšírovanie NATO,  platí  to aj  všeobecne "".

Niektorí z nás (USA spoločnosť) - aj keď výrazna menšina - pozná zvyšok príbehu. Je všeobecne prehliadaný  v západných médiách, napriek tomu poslúžil v historickej etape na porozumenie udalostiam, ktoré sa udiali na Ukrajine v minulom roku. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 - a rozpade Varšavskej zmluvy - Poľsko, Maďarsko a Česká republika vstúpila do NATO v roku 1999. Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko sa pripojili v roku 2004. Albánsko a Chorvátsko sa pripojili v roku 2009 a Kremeľski  lídri nemohli robiť nič iné, než sa bezmocne prizerať na rozšírovanie k svojim hraniciam - a v duchu kypieť.

Ťažko môžeme obviňovať  tieto krajiny, z ktorých väčšina mala veľmi bolestné skúsenosti zo života v sovietskych rukách. To nie je žiadne tajomstvo, prečo  chceli byť pod ochraným dáždnikom NATO proti akémukoľvek zlému počasiu prichádzajúcemu z východu. Ale, ako George Kennan a ďalší poznamenali, v tej dobe  to bol poľutovaniahodný nedostatok predstavivosti a štátnickej múdrosti, že neboli vymyslené  žiadne iné alternatívy, okrem  členstva v NATO,  aby riešili problémy krajín na východ od Nemecka. 
Vzhľadom na rozšírenie NATO  v krajinách  bližšie k ruským hraniciam, Kremeľ nakreslil červenú čiaru. 3. 4. 2008 summit NATO v Bukurešti, aj napriek veľmi silnému varovaniu z Moskvy, vyhlásil: "NATO víta ašpirácie Ukrajiny a Gruzínska  pre členstvo v NATO. Dohodli sme sa, že dnes sa tieto krajiny stanú členmi NATO. " Týmto obe  krajiny  bývalého Sovietskeho zväzu  zasiahli Rusko na najcitlivejšom mieste.

Často sa zabúda - na Západe, ale nie v Rusku - že impulzívna reakcia tohto vyhlásenia NATO, dala podnet na strane Gruzínska,  cez prezidenta Michaiala  Saakašviliho, ktorý pocítil podporu ešte predtým, než dáždnik NATO by mohol byť otvorený. Menej ako päť mesiacov po tom, čo Gruzínsko bolo uvedené do fronty na členstvo v NATO, Saakašvili nariadil gruzínskym silám  k útoku na mesto Čchinvali v Južnom Osetsku. Nikto by nemal byť prekvapený, že  Rusko ostro natrepalo nos  gruzínskym silám v bitkách, ktorá trvali len päť dní.

Nakoniec, Saakašviliho roztlieskávači z G. W. Bushovej administratívy a potom aj  republikánsky prezidentský kandidát John McCain, ktorý  navádzal Saakašviliho na túto avantúru, boli bezmocní, aby mu poskytli nejakú pomoc. Namiesto toho, aby našli nejaké poučenie z tohto neúspešného experimentu,  neokonzervatívci raziaci zahraničnú politiku Busha - a zvyšok vnútri Obamovej administratívy -  zameriali svoj pohľad na Ukrajinu.

Je stále ťažšie skrývať pravdu, že konečným cieľom Washingtonu na  uspokojenie  "západných ašpirácií Ukrajiny "  začleniť  ju nakoniec do NATO,  bolo to, čo viedlo USA k podpore  prevratu z  22. februára 2014, v Kyjeve.  A tri týždne pred pučom  v Kyjeve, plánuje ministerstvo zahraničia USA zorganizovať odstránenie riadne zvoleného prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča  a zvoliť nové vedenie pre Ukrajinu.  Na YouTube bolo umiestnené štvor- minútové video - v podobe zachytenej  telefonickej konverzácie medzi zástupkyňou štátneho tajomníka pre európske záležitosti Victoriou Nulandovou  a  americkým veľvyslancom  v Kyjeve, Geoffrey Pyattom.

Vypočuť  môžte  tu:  https://www.youtube.com/watch?v=tdCVHRKL-y0 .

A pre tých, ktorí sú v zhone, tu je veľmi krátky prepísaný úryvok:

Nuland: Čo si o tom myslíš?

Pyatt: Myslím, že sme v hre. Kličkov [Vitalij Kličkov, jeden z troch hlavných opozičných vodcov] je samozrejme jedným. ... Myslím, že v  ďalšom rade, je práve Yats [Arsenij Jatsenjuk, ďalší opozičný vodca]. A ja som rád, že ste ho dostali na to miesto, kde sa hodí v tomto scenári. A som veľmi rád, že povedal to, čo povedal v odpovedi.

Nuland: Dobre. Nemyslím si, že Kličkov  by mal ísť do vlády. Ja si nemyslím, že je to nutné, ja si nemyslím, že je to dobrý nápad.

Pyatt:  Áno. Myslím, že ... len nech ostane vonku a robí svoju domácu politickú úlohu a tak. ... Chceme, aby boli umiernení demokrati  pohromade. Problém bude Tyahnybok [Oleh Jaroslavovyč Tjahnybok, ďalší hlavný opozičný vodca, vedúci až k pravej strany Sloboda] a jeho chlapci ...

Nuland: [Prerušenie] Myslím, že  Yats je chlapík, ktorý má ekonomické aj riadiace skúsenosti. Je to ... to, čo potrebujeme, nech je Kličkov  a Tyahnybok držaný bokom.  Je nutné  s nimi hovoriť štyrikrát týždenne, vieš. ...


V hlavných amerických médiach násilný prevrat z 22. februára  2014, na čele ktorého stoja dobre organizované neonacistické milície, ktorí zabili policajtov a obsadili  vládne budovy - bol opraný do snehobiela, aby  ho tak americký ľud videl a počul. V preferovanom  americkom príbehu, Janukovyč  a jeho úradníci  sa jednoducho rozhodli opustiť mesto, kvôli morálnej sile pokojných demonštrantov na Maidane.

Takže ako veľké prekvapenie prišlo, keď taký významný predstaviteľ ako je George Friedman, 19.decembra 2014 počas rozhovoru s ruským časopisu Kommersant, opísal zvrhnutie ukrajinskej vlády z  februára  ako "najviac nehorázny prevrat  v dejinách." Friedman je vedúci Stratfor , think tanku  často popisovaný ako "tieň CIA."

Avšak, v hlavnom prúde US- médií,  každý rozhovor - rovnako ako aj v iných, napr. BBC, kde som mal osobnú skúsenosť  so šteklivou otázkou o kríze na Ukrajine,  začína pripojením Krymu, ktorý je niekedy označovaný ako ruská "invázia "Hoci ruskí vojaci už boli umiestnení na  Kryme na ruskej námornej základni  v Sevastopole.  V MSM(main stream media), tam  " bohužiaľ  nie je jednoducho chuť, " hovoriť o expanzii NATO na východ  alebo dokonca o prevrate v Kyjeve.

Ďalšou obľúbenou súčasťou MSM rozprávania je, že Putin podnietil krízu na  Ukrajine, pretože on bol horlivý zabrať späť krajiny stratené po rozpade Sovietskeho zväzu.  Ale  nie je tu ani jeden dôkaz, že by Rusi chceli vziať späť Krym, nebyť prevratu podporovaného Nulandovou a realizovaným rôznymi kriminálnikmi, vrátane otvorenými  fašistickými skupinami mávajúcimi transparentmi s nacistickými symbolmi.

Pred rokmi, Nulandová  sa dala dokopy  s niektorými veľmi zvláštnymi spoločníkmi. Zoznam je dlhý; stačí spomenúť, že slúžila ako hlavný zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť viceprezidenta Dick Cheney, a bola v jeho tieni v Rade pre národnú bezpečnosť počas "temnej strany" v rokoch 2003-2005.

Tam Nulandová údajne pracovala na "podpore demokracie" v Iraku a urobila takú "skvelú" prácu, že  bola povýšená  pod ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou,  na hovorcu ministerstva zahraničia, a potom  na námestníka ministra pre európske záležitosti,  dávajúc jej voľné ruky na Ukrajine. Nulandová je vydatá za neokonzervatívneho teoretika Roberta Kagana, ktorého Projekt pre nové americké storočie,  uvažoval o invázii do Iraku už v roku 1998. [pozri Consortiumnews.com "]

Do decembra 2013 Nulandová  si bola taká istá jej kontrolou nad americkou politikou voči Ukrajine, že verejne pripomínala ukrajinskej podnikateľskej sfére, že na  pomoc  Ukrajine dosiahnuť "svoje európske ašpirácie, sme už investovali viac ako 5 miliárd dolárov." Dokonca sa pustila na Maidane rozdávať sušienky protestujúcim a naliehala na akcie demonštrantov.
Nulandová  tiež sa zdá, že nakazila  vnímavých  vládnych úradníkov  Obamovej administratívy k  prístupu  k realite pripisovanej podľa autora Rona Süskinda  jednému vyššiemu úradníkovi Bushovej správy: ". Sme impérium teraz, a keď konáme, vytvárame vlastnú predstavu reality"To môže byť  ten tromf používaný  Nulandovou a Kerrym,  ktorému Obama väčšinou ťažko odoláva v prístupe americkej  politiky vo vzťahu k Rusku. Začiatkom minulého roka, keď kríza na Ukrajine narastala  Matlock povedal: "Nemôžem pochopiť, ako Obama nedokázal  spoznať, že konfrontovať verejne prezidenta Putina s problémom, ktorý je tak zásadný pre ruskú národnú  hrdosť  a česť, a to nielenže má opačný vplyv na otázku,  ale v skutočnosti posilňuje tendencie v Rusku, ktoré  by sme chceli odstániť


Pred dokončením úvahy poďme použiť osvedčené nástroje mediálnej analýzy, či je možné rozoznať, ako ruský prezident Putin reaguje na všetko.

Na tlačovej konferencii Desať dní po prevrate v Kyjeve, sa Putin sťažoval "ako naši západní partneri" naďalej zasahujú na Ukrajine. "Niekedy mám pocit," povedal, "že niekde za tou obrovskou mlákou  v Amerike, ľudia sedia v laboratóriu a  robia pokusy, ako s krysami, bez toho, aby sa skutočne snažili pochopiť dôsledky toho, čo robia. "

A vo svojom prejave o dva týždne neskôr, Putin povedal:

"Naši kolegovia na Západe ... klamali nám mnohokrát, rozhodovali za našimi chrbtami, postavili nás pred hotové veci. To sa stalo s rozšírením NATO na východ, rovnako ako nasadenie vojenskej infraštruktúry na našich hraníciach. ... Stalo sa tak aj s nasadením systému protiraketovej obrany. ...

"Neustále sa nás snažia zmiesť do kúta. ... Ale tam je limit na všetko. A s Ukrajinou, naši západní partneri prekročili čiaru. ... Ak stlačíte pružinu až do jej limitu, bude tvrdo vystrelená späť . ... Dnes je nutné ukončiť túto hystériu a vyvrátiť rétoriku studenej vojny. ... Rusko má svoje vlastné národné záujmy, ktoré treba brať do úvahy a rešpektovať. "

Dňa 08.9.2013, kedy sa minister Kerry rozplýval nad Nulandovej  úspechmi pri jednaní o Sýrii, bol to veľký náznak toho, že Kerry by jej chcel dať voľnú ruku v tvrdej politike voči Sýrii. Našťastie Nulandová nebola schopná  sabotovať  poza chrbát  dialóg  medzi Obamom a Putinom, ktorý umožnil Putinovi odradiť  Obamu od útoku na Sýriu v septembri 2013 a presvedčiť ho, že Sýrčania  súhlasia so  zničením všetkých svojich chemických  zbraní . Obama odstrihol Kerryho z týchto citlivých rokovaní, ale Kerry odišiel na vlastnú päsť, aby sa pokúsil prebudiť medzinárodnú podporu pre vojenskú akciu proti Sýrii.
Ten istý Kerry  sa stal trápnym na tlačovej konferencii v Londýne 09.9.2013, keď uviedol, že je nepravdepodobné, že by Sýria súhlasila, aby jej chemický arzenál bol zničený, v čase keď bolo zrejmé, že Obama a Putin v ten istý deň oznámili  dohodu so Sýriou o zničení jej chemického arzenálu.

Kerry mal tiež zopakovať  veľmi pochybné tvrdenie (použité 35-krát  30.augusta ministerstvom zahraničia na tlačovej konferencii), že  Assad je  za chemickými útokmi z 21. augusta v okolí Damasku,  čím  prekročil "červenú čiaru" ktorú mal Obama nastavenú  a že Sýriu je  treba napomenúť  vojenským útokom.

 

Putin zdvihol hodenú  rukavicu: "Bolo to veľmi nepríjemné a prekvapujúce pre mňa. Hovoríme s nimi [Američania], a predpokladáme, že sú slušní ľudia, ale Kerry je klamár  a on vie, že klame. To je smutné. " Je to vzácne v politike, keď hlava jedného štátu nazve  hlavu diplomata  súperiaceho štátu "klamárom."

Putinova tvrdé  slová o Kerrym  zasiahli  neokonzervatívcov  a  aj napriek  zneškodnenej  sýrskej  kríze v roku 2013  zdá sa, že prebudili  neokonzervatívcov k tomu, aby rozbili  spoluprácu s Ruskom - a Ukrajinský prevrat  sa stal ideálnym nástrojom, aby tak urobili.
Je poľutovaniahodné, že do značnej miery darebáctvo USA na Ukrajine možno považovať za odplatu za Sýriu od Kerryho, jeho kamaráta senátora Johna McCaina, a samozrejme od  Nulandovej, ktorej Rusko prekazilo nádeje na americké vojenské bombardovanie proti sýrskej vláde.

 

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.