Foto AP
Tento krvavý trestný čin, ktorý jeho vykonávatelia – americkí a západoeurópski agresori mimoriadne cynicky nazvali Milosrdný anjel, za účel mal likvidáciu vojenských a civilných objektov na území Juhoslávie. Agresívny útok trval 2.5 mesiace – od 24. marca do 10. júna 1999 – bola to najkrvavejšia epizóda v tzv. Kosovskej vojne.
Pripomenieme, že to nebol prvý útok na suverénnu Juhosláviu – predtým bolo bombardovanie bosniansko-srbskej armády v r. 1995. Agresori našli zámienku: chceli donútiť, aby Srbi prestali vyháňať a terorizovať albánske obyvateľstvo Kosova. Zabudli však, kto ako prvý vyvolal tieto konflikty na území, ktoré je kolískou slovanstva a na ktorom pred rokmi moslimami ani nezapáchalo... A už sa tu cítili ako „domáci“...
NATO sa odhodlalo na agresiu aj bez súhlasu OSN – intervenciu rezolútne odmietlo Rusko a Čína. Ale kedy agresorom záležalo na zákonoch a mienke svetovej verejnosti? A 24. marca, r. 1999, o 19.45. hod., zahájilo NATO vzdušné útoky na Juhosláviu. Počas 2.5 mesiacov bombardovania agresori použili vyše 1000 lietadiel, ktoré vzlietali zo základní v Nemecku a Taliansku a z lietadlovej lode USA Theodor Roosevelt, ktorá „mierumilovne defilovala“ v Jadranskom mori. Napomáhali lietadla Španielskeho letectva a niekoľko strel BGM-109 Tomahawk bolo vypálených z amerických lodí a ponoriek. Celkovo lietadla NATO vykonali 38 tisíc bojových výletov. Pre nemeckú Luftwaffe to bola najväčšia akcia po druhej svetovej vojne. Agresori to nazvali mimoriadne cynicky – „Humanitárne bombardovanie“...
Kvôli čomu bombardovali krajinu v centre Európy? Takto Američania za pomoci NATO pomáhali kosovským separatistom, teroristom, pašerákom drog a predavačom ľudských orgánov získaných po brutálnych vraždách. Títo „mierumilovní“ ľudia dočkali sa podobnej „mierumilovnej“ pomoci od USA a jej európskych kolegov.
Celých 78 dni pokračovalo toto krvavé divadlo. Najviac náletmi „humanitárnych“ bombardérov boli postihnuté mestá: Belehrad, Nový Sad, Pančevo, Valjevo, Užice, Aleksinac, Kuršumlija, Ćuprija, Kragujevac, Niš, Surdulica, Lučani, a Priština. Agresori zabili vyše 1000 juhoslovanských vojakov a vyše 2,5 tisíc civilistov. Vyše 10 tisíc ľudí boli zranených. Bombardovaním bolo zasiahnutých takmer 1000 objektov, z ktorých 120 bolo úplne zničených. Bombardovanie spôsobilo škody vo výške 110 miliárd dolárov!
„Osloboditelia“ počas bombardovania, podčiarkujem, civilných objektov použili navyše aj zbrane, ktoré sú podľa všetkých medzinárodných konvencií zakázané: vyše 50 000 projektilov s ochudobneným uránom. Na 112 cieľov bolo vypustených 36 000 kazetových bômb a bolo použitých 15 000 kg munície s rádioaktívnymi prímesami! Skutočne „humanitárny“ zásah!
Dodnes zostali strašné následky po tomto bombardovaní pripomínajúcom činnosť amerických „osloboditeľov“ v Kórei alebo vo Vietname. V zasiahnutých oblastiach rastie počet nádorových ochorení. Je o 30% vyšší, ako pred bombardovaním. Vzrast počtu detí s genetickými poruchami, počtu spontánnych potratov a predčasne narodených detí je alarmujúci. Takto Američania potrestali našich bratov Slovanov v Juhoslávii!
Genocídny, nezákonný, trestný čin NATO v Juhoslávii sa zakladal na klamstvách, divokej lživej propagande a mediálnych hrách – presne ten istý scenár, ako v prípade diania na Ukrajine a na Kryme. Tieto klamstvá neboli len pred a počas zásahu, ale pokračovali aj po ukončení bombardovania a trvajú dodnes – preto môžeme očakávať, že klamstva a mediálne hry okolo Ukrajiny a Krymu budú pokračovať ešte veľmi dlho – možno niekoľko rokov.
V žiadnom prípade intervencia NATO nebola ochranou civilistov, ale bolo to hnusné ničenie suverénneho štátu, vtedajšej Zväzovej republiky Juhoslávie, dnešného Srbska, slovanského štátu – klasika... Agresori likvidovali civilné objekty, infraštruktúru, zabíjali civilistov. Podľa klasického amerického scenára, malo nasledovať rozkrádanie prírodných zdrojov, vytváranie z domácich obyvateľov moderných otrokov cez ekonomickú závislosť – tieto posledné veci sa našťastie Američanom a spol. v prípade Juhoslávie celkom nevydarili – na rozdiel od Afganistanu, Iraku a pod.
Srbsko ešte dlho bude liečiť tieto krvavé rany. Zmieria sa Srbi, že ich vyhnali z ich historického územia, pozabíjali stovky ľudí a pod nosom im vybudovali moslimský štát? Sotva. Dnes zasa Američania a ich priatelia robia zmeny na svetovej mape. Zasponzorovali krvavý štátny prevrat na Ukrajine a teraz nám tvrdia, že vláda z nacionalistov a fašistov je to legitímna vláda zvolená ukrajinským ľudom! Je to presne taký istý cynizmus ako „humanitárne“ bombardovanie Juhoslávie! Zato mierové referendum na Kryme – je to kriminál, je to protizákonné! Akurát supov spoza veľkej kaluže najviac mrzí to, že sa premeny na Kryme zaobišli bez jediného výstrelu – ak nepočítame hnusný čin provokatéra z Majdanu, ktorý zabil ruského a ukrajinského vojaka v nádeji, že sa ruskí a ukrajinskí vojaci začnú medzi sebou biť – presný scenár z Majdanu.
Američanov najviac mrzí, že sa môžu rozlúčiť so snami o vybudovaní vojenských základní na Kryme - navždy. Nezabránila im v tom ruská armáda, ale domobrana Krymu – bežní civilisti, obyvatelia poloostrova, ktorí zobrali svoj osud do vlastných rúk a zabránili krvavým stretom. Toto bol najhorší scenár pre Američanov: Krym bez jedinej kvapky krvi, v pokoji a radostne sa vrátil domov – do Ruska. Niektorých Ukrajincov to môže mrzieť, ale musia uznať – bola to iba historická spravodlivosť. V následku nezákonného činu Chruschova, kvôli starej chybe Krym sa ocitol v rámci Ukrajiny. Ale vždy bol ruský – uznávajú to všetci progresívni ľudia po celom svete. A v pokoji sa vrátil domov. Juhoslávia sa nezopakovala. Ale príde čas a všetkým agresorom bude spočítané - za všetky ich hriechy a krvavé činy. Zaplatia za vraždy v Juhoslávii pred 15 rokmi – a za všetko ostatné zaplatia. Určite.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.